Izomorfia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Izomorfia (iné názvy: izomorfizmus, izomorfnosť[1]) je vlastnosť zlúčenín obdobného chemického zloženia kryštalizovať v rovnakých kryštálových sústavach. Zo zmesi nasýtených roztokov alebo tavením takýchto látok vznikajú zmesové kryštály (kamenec, zliatina).

Termín zaviedol v roku 1819 Mitcherlich a jeho pôvodný historický výklad je nasledovný: Izomorfia je prípad, keď dva alebo viac minerálov majú blízke, prípadne zhodné kryštalové tvary, a to na základe analogických vzorcov a štruktúr látok.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. izomorfizmus. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. dostupné online