Ján Benko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Benko
slovenský politik, účastník protifašistického odboja, verejný činiteľ a úradník
Ján Benko
Narodenie2. marec 1908
Veľké Zalužice, dnes Zalužice, Slovensko
Úmrtie20. február 1957 (48 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materKarolova univerzita v Prahe
Univerzita Komenského v Bratislave

JUDr. Ján Benko (* 2. marec 1908, Veľké Zalužice, dnes Zalužice – † 20. február 1957, Bratislava) bol slovenský politik, účastník protifašistického odboja, verejný činiteľ a úradník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Veľkých Zalužiciach v rodine roľníka (otec Ján Benko, matka Mária Benková rodená Gajdošová). Ľudovú - základnú školu navštevoval v rodnej obci, bol talentovaným žiakom a upútal učiteľa. Následne pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Michalovciach, kde tiež maturoval. Právo študoval na Karlovej univerzite v Prahe a Univerzite Komenského v Bratislave, titul JUDr. získal v roku 1936. Počas študentských rokov bol funkcionárom poľnohospodárskych mládežníckych organizácií, predsedom Ústredného zväzu agrárnych akademikov, ovplyvňovali ho myšlienky a ideológie Milana Hodžu a Vavra Šrobára.

Obdobie medzi vojnami[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej Československej republike, zastával najprv post referenta Poľnohospodárskej rady pre Slovensko, neskôr v roku 1938 bol vládnym komisárom. Tiež v tridsiatych rokoch 20. storočia prispieval svojimi článkami do časopisu Slovenský hospodár, ktorý bol odborným časopisom slovenských poľnohospodárov a úradným tlačovým orgánom Poľnohospodárskej rady pre Slovensko.

Počas existencie Slovenského štátu, bol v rokoch 1939 až 1944 riaditeľom Uhoľnej spoločnosti Karbonia. Udržiaval však kontakty s domácimi odbojovými skupinami, ktoré sa postarali o to, že ho ako rezervného nadporučíka povolali do Trnavskej vojenskej posádky, kde prevzal funkciu veliteľa práporu a po vypuknutí SNP sa pričinil o zabezpečenie prevratu v kasárňach.[1]

K nastúpeným vojakom v kasárňach prehovoril takto:

Slovenskí vojaci, Nemci obsadili Slovensko, prestala existovať Slovenská republika, slovenská vláda a prezident sú pod kontrolou Nemcov. Máte na výber - dáte sa odzbrojiť Nemcom a poputujete do koncentračných táborov, kde na konci vojny pohyniete alebo sa pripojíte do povstania proti Nemcom a spolu s víťaznou sovietskou armádou sa vrátite zakrátko domov, slávne ako víťazi.

S trnavskou posádkou následne odišiel na povstalecké územie ako veliteľ roty práporu Dunaj.[2] Zúčastnil sa ako veliteľ bojové skupiny obranných bojov u obce Čierny Balog. Po potlačení povstania bojoval v 2. československej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR, v roku 1945 sa stal príslušníkom 1. československého armádneho zboru v ZSSR, bol vyznamenaný Rádom SNP II. triedy a inými vyznamenaniami.

Obdobie po 2. svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1945 bol riaditeľom predajne uhlia pri Oblastnom riaditeľstve baní a hutí na Slovensku, od roku 1948 do roku 1950 na Banskej predajni.

V povojnovom období, od roku 1947 bol funkcionárom Demokratickej strany. Po voľbách do slovenských národnej rady, v júni 1948, bol zvolený za poslanca. V rokoch 1948-1951 bol poslancom SNR za SSO (Strana slovenskej obrody). Bol autorom viac článkov o politických a hospodárskych problémoch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biografický lexikón Slovenska. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav. Dostupné online. ISBN 8089023169. S. 365.
  2. OLDŘICH, Vaňek. Situácia na frontoch SNP a 2.ČS samostatná paradesantná brigáda v ZSSR:Bojová činnosť tretieho práporu brigády. Vojenská história, 2008-12-17, roč. 2008, čís. 4, s. 70. [www.vhu.sk/data/att/375.pdf Dostupné online].
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Benko na českej Wikipédii.