Ján Bobák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

PhDr. Ján Bobák, CSc. (* 1950) je slovenský historik.

Absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, odbor nemčina-dejepis. V r. 1974-1975 študoval germanistiku na Humboldtovej univerzite vo východnom Berlíne. Venoval sa stredovekej nemeckej literatúre, z tejto oblasti napísal aj diplomovú prácu (Walther von der Vogelweide und seine politische Lyrik).

Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach[upraviť | upraviť kód]

Od roku 1976 pracoval na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach, špecializoval sa na národnostnú otázku.

Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS v Bratislave[upraviť | upraviť kód]

Po obhajobe dizertačnej práce (Maďarská otázka v Česko-Slovensku v r. 1944-1948) nastúpil ako vedecký pracovník na Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1985-1988.

Matica slovenská[upraviť | upraviť kód]

V r. 1988 nastúpil do Matice slovenskej v Bratislave. Zameral sa na výskum dejín Slovákov v zahraničí (Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Rumunsko, Juhoslávia). Z jeho iniciatívy bol v roku 1989 založený Miestny odbor MS v Bratislave

Nežná revolúcia, zmena svetonázoru[upraviť | upraviť kód]

Po roku 1989 rozšíril svoj vedecký profil o výskum slovenskej emigrácie po roku 1945. Napísal predslov k memoárom Jozefa Joštiaka, v ktorom Bobák kladne hodnotí osobu ministerského predsedu slovenského štátu Vojtecha Tuku[1].

Od roku 1990 pôsobil ako vedúci Odboru pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej a následne riaditeľ Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej.

Je autorom Šurianskeho memoranda z februára 1990, ktoré sa nieslo v znamení hesla za uzákonenie slovenčiny ako štátneho jazyka na Slovensku, v rámci širšej kampane Matice slovenskej za vyhlásenie samostanosti v tradíciách slovenskej štátnosti (za "obnovu štátnej samostatnosti Slovenskej republiky").

Bol členom občianskej iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite ktorá 14. februára 1991 vydala memorandum Zvrchované Slovensko s programom vyhlásenia samostatnosti SR.

Od roku 1997 pôsobí ako riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej v Bratislave, hlavný redaktor a zostavovateľ Historického zborníka MS. Je vedeckým redaktorom Spisov Historického odboru MS. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na slovenské dejiny v 20. storočí. Člen výboru Historického odboru MS a člen správnej rady Nadácie Matice slovenskej.

Stanovisko k zavedeniu novotvaru "starí Slováci" z januára 2008[upraviť | upraviť kód]

Podpis Dr. Bobáka sa nachádza pod stanoviskom viac ako 30 slovenských historikov a archeológov, ktoré vydali na podporu premiéra Roberta Fica, ktorý bol za svoje výroky o starých Slovákoch ako obyvateľoch Veľkej Moravy (miesto "starých Slovanov") kritizovaný Dušanom Kováčom z HÚ SAV.[2]

Protest proti pokusom SNS zrušiť Ústav pamäti národa z júna 2008[upraviť | upraviť kód]

Dr. Bobák vydal v mene HÚ MS protest v súvislosti so snahou Slovenskej národnej strany na zlikvidovanie Ústavu pamäti národa v júni 2008. Tým sa zasadil za zachovanie tejto inštitúcie a udržanie jej poslania - dokumentácie zločinov totalitných režimov na Slovensku[3].

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • K otázke realizácie dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. In: Vedecké informácie SVU SAV 1/1980
  • Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom (1946-48) In: Slováci v zahranici 8 (Matica slovenska Martin 1982)
  • Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1944-1948 (Matica slovenská Martin 1996)
  • Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom 1947-1948 (Bratislava 1996)
  • Resimilácia a tzv. reslovakizácia po roku 1945 In: Historický zborník, 6, 1996
  • Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko Ed: J. Bobák (Bratislava 1996)
  • Svedectvá pravdy o Slovensku. Diel I. Prvá slovenská republika /1939-1945). Výpovede svedkov, ktorí v nej žili. spoluautori: J. Chryzostom Korec, Viktor Trstenský, Stanislav Bajaník, Ján Bobák, Milan S. Ďurica, František Vnuk, Ferdinand Ďurčanský, Štefan Polakovič, Jozef Kirschbaum, Anna Magdolenová, Juraj Chovan. (Sereď 1997)
  • Zápas Slovákov v Maďarsku za národnostné práva 1945-1948. (Bratislava 1997)
  • Poznámky k vývinu a stavu národnostného zloženia obyvateľstva južného Slovenska In: Historický zborník,7, (MS Bratislava 1997)
  • Slováci na Podkarpatskej Rusi a ich presídľovanie do Česko-Slovenska v roku 1947. (Bratislava 1998)
  • J. Bobák, Rozdiely v hodnotení historického vývoja In: Zámery iredenty v plnej nahote (Kubko Goral Brat. 1999)
  • Slovenská otázka v politike českej emigrácie v rokoch 1939-1945 In: Slovenská republika 1939-1945. Ed. Ján Bobák. Martin : Matica slovenská 2000
  • Poznámky k demografii Slovákov v Maďarsku In: Historický zborník č. 2/2001
  • Slovenská štátnosť v bystrickom povstaní a v politike českej emigrácie 1943 In: Slovensko na ceste k štátnej samostatnosti.Ed. Ján Bobák. (Matica slovenská Martin 2002)
  • Moskovská misia ministra národnej obrany gen. F. Čatloša v roku 1944. In: Historický zborník č. 1-2/2006

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Jozef Joštiak, Ladislav Jankovič, Dva životy jeden osud (Dom zahraničných Slovákov Bratislava 1997)
  2. Stanovisko slovenských historikov a archeológov z januára 2008
  3. Protest proti pokusom SNS zrušiť Ústav pamäti národa z júna 2008