Ján Budaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Budaj
slovenský politik, minister životného prostredia SR
Ján Budaj v roku 2010
Ján Budaj v roku 2010
15. minister životného prostredia SR
Momentálne v úrade
od 21. marca 2020
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Árpád Érsek
Poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 2020
Biografické údaje
Narodenie10. február 1952 (68 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaVPN (1990 – 1991)
DEÚS (1994 – 1995)
DÚ (1995 – 2000)
SDK (1998 – 2002)
Zmena zdola, DÚ (2000 – súč.)
OĽaNO (2016 – súč.)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán Budaj
(multimediálne súbory)

Ján Budaj (* 10. február 1952, Bratislava) je slovenský politik, jeden z vedúcich predstaviteľov nežnej revolúcie[1] a súčasný minister životného prostredia SR. Vo volebnom období 2016 – 2020 pôsobil ako poslanec NR SR za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO).[2]

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Ukončil stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolské štúdium matematiky a fyziky začal na Pedagogickej fakulte v Trnave, no vo štvrtom ročníku ho zo štúdia vylúčili. Od roku 1976 pracoval ako kurič.[3]

Začiatky a November 89[upraviť | upraviť kód]

V závere 70. rokov, počas normalizácie, založil s jedným z prvých signatárov Charty 77 na Slovensku Tomášom Petřivým a básnikom Vladimírom Archlebom Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DISP), v rámci nej tvorili v uliciach Bratislavy rôzne akcie: happeningy, nepovolené hudobné akcie, neoficiálne výstavy a pod. V 80. rokoch pôsobil ako ekologický a občiansky aktivista, bol zostavovateľom samizdatovej publikácie Bratislava/nahlas, vydanej v roku 1987.[4]

Počas nežnej revolúcie v roku 1989 moderoval mítingy, spoluzaložil hnutie Verejnosť proti násiliu, patril do jeho užšieho vedenia a stal sa hlavným hovorcom. V roku 1990 bol zvolený za predsedu hnutia.

Politická činnosť[upraviť | upraviť kód]

Vzťah s ŠtB[upraviť | upraviť kód]

Podľa registračného zväzku číslo 23214 komunistickej ŠtB bol Ján Budaj v rokoch 1979 – 1981 vedený ako agent s krycím menom Domovník.[9] Táto informácia bola medializovaná v júni 1990, bezprostredne pred parlamentnými voľbami, do ktorých Ján Budaj, ako čelný kandidát a predseda rady, viedol hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). V dôsledku zverejnených informácií v priebehu posledného dňa konania volieb z kandidátky odstúpil.

V článku venovanom jeho osobe ÚPN k evidovanej spolupráci uvádza: „Táto informácia sa okamžite stala obrovskou senzáciou, pre mnohých však bola úplne nepochopiteľná. ŠtB zaevidovala Jána Budaja ako sledovanú osobu už na začiatku 70. rokov a väčšinu času bol v jej zoznamoch vedený v kategórii „nepriateľská osoba“. Jedno obdobie však bol preevidovaný do kategórie „tajný spolupracovník“. Zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval.“[10]

V článku TASR, vydanom pri príležitosti 25. výročia novembra 1989, sa k spolupráci uvádza: „v roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu“.[11]

Budaj sa verejne obhajoval ako jediná (hlavná) obeť spravodajskej lustračnej aféry "Sachergate" pred voľbami v roku 1990.[12] [13] [14]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ Ján Budaj (1952) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  2. ↑ Ján Budaj [online]. Bratislava : NR SR, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  3. ↑ https://www.upn.gov.sk/sk/jan-budaj-1952/
  4. ↑ Bratislava/nahlas [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  5. ↑ a b SITA. Ján Budaj kandiduje na post primátora [online]. webnoviny.sk, 2010-10-03, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  6. ↑ Zoznam kandidátov podľa politických subjektov [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  7. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  8. ↑ Zoznam poslancov podľa výborov [online]. NR SR, [cit. 2016-05-29]. Dostupné online.
  9. ↑ KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2017-03-20]. S. 29. Dostupné online.
  10. ↑ JAŠEK, Peter; SPEVÁKOVÁ, Jana. Príbeh pamätníka Ján Budaj (1952) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online.
  11. ↑ TASR. Ján Budaj v novembri 1989 rečnil z tribúny. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-17. Dostupné online [cit. 2017-03-21].
  12. ↑ SUDOR, Karol. Ján Budaj: Havel robil tajné dohody s komunistami. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-11-17. Dostupné online [cit. 2020-03-25]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ ŽÁČEK, Pavel: „Sachergate“: první lustrační aféra. Nesnáze postkomunistické elity (nejen) se svazky Státní bezpečnosti. Paměť a dějiny, 2007, roč. 1, č. 1, s. 50–80 Online; In ONDRUŠ, Vladimír: Atentát na Nežnú revolúciu, s. 87–129.
  14. ↑ ŠVIHRAN, Ladislav. Aféry po novembri. [s.l.] : Nezávislosť, 1991. 123 s. Dostupné online. ISBN 978-80-85217-04-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Budaj
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Budaj

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Budaj&oldid=7083336“