Ján Fadrusz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
János Fadrusz
Ján Fadrusz
maďarský sochár

Narodenie 2. september 1858
Bratislava, Slovensko
Úmrtie 25. október 1903 (45 rokov)
Budapešť, Maďarsko

János (Ján) Fadrusz, krstený Ján Evanjelista Fadrusz (Fadrusz Evangelista János) (* 2. september 1858, Bratislava, Slovensko[1] – † 25. október 1903, Budapešť, Maďarsko) bol maďarský sochár[2]. Jeho zameraním bol klasicistický pomníkový smer.

Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Vyučil sa za zámočníka, vo voľných chvíľach maľoval a kreslil. Študoval na rezbárskej škole v Uhrovci s podporou mestského magistrátu. Výtvarne nadaného chlapca (1883 - reliéf Ahasver) sa ujal archivár J. A. Batka a dopomohol mu k štúdiu na viedenskej akadémii. Na základe odporúčania V. Tilgnera v roku 1885 dostal štipendium 1. Prešporskej sporiteľne.

Po absolvovaní akadémie vytvoril v Bratislave sériu akademicky rutinovaných búst (Jakub Palugyay, Laforest - dómsky zbormajster), ale prerazil až svojim Kristom na kríži v roku 1892 v Blumentálskom kostole za ktorého dostal Munkácsyho cenu (práca podľa ukrižovaného modelu i vlastného ukrižovania).

Socha Márie Terézie postavená na Millennárne slávnosti v Bratislave, ktorá priniesla autorovi slávu, bola rozbitá v októbri 1921.

V roku 1893 si v Budapešti otvoril sochársky ateliér a venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu (sochy Ľudovíta Tiszu, Mikuláša Wesselényiho a jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári a mnohé iné diela). Panovník ho vymenoval rytierskym krížom Františka Jozefa a rádom železnej koruny tretej triedy. Čestný doktorát mu udelila Kolozsvárska univerzita.

Viaceré práce z jeho mladosti (portréty a figurálne kompozície) sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy. Ako 45-ročný nečakane zomrel v Budapešti, kde je aj pochovaný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. indexovaný záznam o krste v matrike farnosti Bratislava - Najsvätejšej Trojice
  2. Hugh Chisholm (1911). The Encyclopedia Britannica: A Dictionary of Arts, Sciences, Literature and General Information. The Encyclopedia Britannica Co.,. p. 891.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]