Ján II. Kazimír

	Ján II. Kazimír Vasa
	poľský kráľ, litovský veľkoknieža a moskovský titulárny cár
Panovanie
Dynastia	Vasovci
Panovanie	1648 – 1668
Predchodca	Vladislav IV.
Nástupca	Michal (Poľsko)
Biografické údaje
Narodenie	22. máj 1622; Krakov, Republika oboch národov
Úmrtie	16. december 1672 (50 rokov); Nevers, Francúzske kráľovstvo
Pochovanie	Wawelská katedrála, Republika oboch národov
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Manželka	Ludovika Maria Gonzagová; Claudine Françoise Mignot; Katarzyna Franciszka Denhoffowa
Potomstvo	Mária Anna Terézia Wazówna; Ján Žigmund Vasa
Otec	Žigmund III. Vasa
Matka	Anna Habsburská (1573 – 1598)
Odkazy
	Ján II. Kazimír; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ján II. Kazimír Vasa (* 22. marec 1609, Krakov, Republika oboch národov – † 16. december 1672) bol poľský kráľ v období rokov 1648 až 1668 a zároveň titulárny kráľ Švédskeho impéria v rokoch 1648 až 1660.

Biografia

Ranný život

Ján Kazimír prišiel na svet ako druhý syn zo siedmich potomkov poľského kráľa Žigmunda III. a jeho druhej manželky Konstance Habsburskej. Jeho starší brat však skonal ešte ako malé dieťa.

V poradí nástupníckych záležitostí bol až druhý po svojom bratovi, Vladislavovi IV. Ján Kazimír bol vychovávaný jezuitmi. Získal kvalitné vzdelanie a jeho otec s ním počítal pre splnenie cirkevnej kariéry. Napriek predstavám o cirkevnej dráhe vynikol ako nadaný vojvodca a to čase Smolenskej vojny v rokoch 1632 až 1634, pričom práve počas tohto vojenského konfliktu bojovali poľské armády proti Ruskému cárstvu. Viedol niekoľko diplomatických misií, pri ktorých uzavrel spojenectvo Poľsko-litovského kráľovstva s Habsburskou monarchiou a so Španielskom. Od španielskeho kráľa Filipa III. dokonca získal roku 1637 hodnosť admirála. Počas svojho diplomatického návratu, keď cestoval cez územie Francúzskeho kráľovstva, bol roku 1638 zatknutý na rozkaz kardinála Richelieua a uväznený ako španielsky vyzvedač. V žalári strávil spolu až dva roky, teda išlo o obdobie v rokoch 1638 až 1640. Následne však po diplomatickom zásahu poľského posolstva, ktoré práve preto prišlo do Paríža, bol prepustený. Roku 1646 dostal od pápeža kardinálsku hodnosť, hoci nebol vôbec vysvätený za kňaza. Po nástupe na trón sa kardinálskeho titulu zriekol.

Panovanie

Kráľom sa stal po skone svojho nevlastného brata Vladislava IV. Jeho vláda bola sprevádzaná početnými vojnami najmä proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši, Rusku a Švédskemu impériu. V čase začiatku jeho panovania došlo k vypuknutiu povstania na čele s kozáckym atamanom Bohdanom Chmeľnyckým. Roku 1651 poľská armáda zvíťazila nad Kozákmi a Tatármi v bitke pri Berestečku. Roku 1655 bolo Poľsko-litovské kráľovstvo napadnuté švédskymi armádami na čele s kráľom Karolom X. Poľská šľachta spočiatku odmietla bojovať a niektorí z jej členov ako Hieronym Radziejowski a Janusz Radziwill, švédskeho kráľa priamo podporovali. Karol X. tak mohol prakticky bez boja obsadiť Veľkopoľsko, Varšavu aj Litvu. Ján Kazimír bol nútený odísť z krajiny a usadil sa v sliezskom meste Horný Hlohov na území Habsburskej monarchie.

Keď však švédske vojská zákerne prepadli kláštor na Jasnej Hore v Čenstochovej, pobúrená poľská šľachta sa od nich začala odvracať. Poliaci zvolili taktiku guerrilovej vojny, prepadali švédske vojská v malých oddieloch a skrývali sa v lesoch. Do čela povstalcov sa postavil skúsený bojovník Stefan Czarniecki. Počas bojov sa Ján Kazimír vrátil späť na poľské územie a osobne velil bojom. Počas dvoch rokov sa podarilo švédske vojská vytlačiť z územia Poľsko-litovského kráľovstva vojnu presunúť na územie Dánska. Zvrat nastal roku 1660, keď došlo k uzavretiu Olivského mieru, v dôsledku čoho bol Ján Kazimír nútený vzdať sa titulu kráľa Švédska a odstúpiť švédskej diplomacii územie Livónska.

Roku 1664 sa kráľ dostal do sporu s korunným hajtmanom Jerzym Lubomirským, ktorý sa pokúsil Jána Kazimíra zosadiť a organizoval za jeho života novú kráľovskú voľbu. Kráľ nechal Lubomirského zatknúť ako zradcu a vypovedal ho z krajiny. Lubomirsky sa uchýlil do Vroclavi, odkiaľ si začal hľadať spojencov medzi poľskou šľachtou pre nadchádzajúce povstanie. Povstanie sa začalo roku 1665, keď Lubomirsky porazil kráľa pri Čenstochovej a nasledujúceho roku znovu u Mątwy. Ján Kazimír bol prinútený šľachte potvrdiť nové privilégiá, čo znamenalo ďalšie oslabenie kráľovskej moci. Roku 1667 ukončil podpisom Andrusovského mieru vojnu proti Moskovskému štátu a vzdal sa nárokov na mesto a oblasť Smolensk. Onedlho potom zatrpknutý a vnútorne zlomený kráľ abdikoval.

Manželstvo

Dňa 30. mája roku 1649 sa oženil s vdovou po svojom bratovi Ludovikou Máriou Gonzaga. Tá nemala s Vladislavom žiadnych potomkov. Jánovi Kazimírovi však porodila detí dve deti. Tie však zomreli ešte v dojčenskom veku.

Abdikácia a skon

Dňa 16. septembra roku 1668 Ján abdikoval. Po kratšom čase, presnejšie dňa 30. apríla nasledujúceho roku odišiel do Francúzska, kde sa stal 76. opátom kláštora v Saint-Germain-des-Prés. Roku 1672 napokon zomrel.

Pri odchode z územia Poľsko-litovského kráľovstva protiprávne zobral časť korunného pokladu, relikviár svätého stromu, ktorý sa používal pri korunovácii poľských kráľov počnúc Vladislavom II. Jagelovským (relikvia sa nachádza v poklade parížskej Katedrály Notre-Dame). Poklady vyvezené posledným Vasom z Poľska sa nikdy nevrátili späť, pred smrťou ich kráľ odkázal svojej švagrinej Anne Gonzaga (sestre svojej manželky, poľskej kráľovnej Márie Gonzaga), tá ich následne roku 1684 odkázala spomínanému benediktínskemu opátstvu v Saint-Germain-des-Prés na predmestí.

Ján II. Kazimír Vasa viedol tam viedol značne svetský spôsob života. Stal sa v tom čase otcom nemanželskej dcéry Kataríny (jej osud po otcovej smrti nie je známy).

Zomrel štyri roky po abdikácii, dňa 16. decembra roku 1672. Pravdepodobnou príčinou smrti bola mozgová mŕtvica, ktorá ho zastihla vtedy, keď sa dozvedel o páde Kamenca Podolského do osmanského područia. Dňa 31. januára roku 1676 bol pochovaný vo Wawelskej katedrále v Krakove. Jeho srdce však bolo uložené vo vnútri kostola v Saint-Germain-des-Prés v Paríži.

Po jeho abdikácii napokon Sejm zvolil dňa 19. júla roku 1669 Michała Korybuta Wiśniowieckého za nového poľského kráľa, ktorý panoval do roku 1673.

Odkaz osobnosti

Ján Kazimír nezanechal po sebe žiadne deti. Všetci jeho bratia a sestry zomreli pred ním, pričom takisto nezanechali potomkov. Ján II. Kazimír bol teda posledným z rodu Bony Sforzovej. Bol tiež posledným legitímnym potomkom Alfonza II. Neapolského. Jeho dedičom bol jeho vzdialený bratranec Henrich de La Tremoille, knieža z Talmondu a Taranta, dedič Fridricha IV. Neapolského (druhého syna Ferdinanda I. Neapolského a Izabely z Clermontu), ktorý bol tiež dedičom Fridrichovej prvej manželky Anny Savojskej.

Ján Kazimír bol, po svojom bratovi, hlavou genealogickej línie svätej Brigity Švédskej, pretože bol priamym potomkom jej sestry. Po jeho smrti bola táto pozícia ponúknutá jeho sesternici z druhého kolena, Kristíne I. Švédskej, ktorá v tom čase už takisto odstúpila ako vladárka.