Ján III. Turzo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ján Turzo
komorský gróf, obchodník, podnikateľ
Narodenie30. apríl 1437
Levoča, Uhorsko
Úmrtie10. október 1508 (71 rokov)
Baia Mare, Uhorsko
Rodový erb Turzovcov

Ján (III.) Turzo (staršie Thurzo; Thurzo de Bethlenfalva; uvádzaný aj ako I. a podobne) (* 30. apríl 1437, Levoča – † 10. október 1508, Baia Mare; pochovaný v Levoči) bol kremnický komorský gróf, obchodník, podnikateľ európskeho významu, znalec modernej dolovacej techniky, levočský, krakovský a banskobystrický mešťan, zvolenský župan, jeden z hlavných veriteľov uhorského panovníckeho dvora. Založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Pôsobil na Slovensku, v Poľsku, Česku a Sedmohradsku.


Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn levočského mešťana a kupca Juraja Turzu, nebol teda šľachtického pôvodu napriek prívlastku "de Bethlenfalva", barónom sa stal až v roku 1505. Pôvodne sa mal stať kňazom.

Podnikal v baníctve a hutníctve. V Krakove založil roku 1465 filiálku turzovského podniku. V Mogile pri Krakove postavil hutu, v ktorej už okolo roku 1469 z medi dovážanej zo Slovenska odlučoval pomocou poľského olova striebro. Koncom storočia sústredil výrobu medi a striebra do stredoslovenskej oblasti do podniku, ktorý sa stal neskôr základom tzv. Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

V roku 1494 založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť (prvú alebo jednu z prvých kapitalistických spoločností v Európe), a tým aj bohatstvo a slávu svojho rodu (Turzo).

V roku 1498 sa stal komorským grófom Kremnice (vďaka úverom, ktoré poskytol uhorskému kráľovi), v roku 1502 sa stal zvolenským županom.

Vzťah k Banskej Bystrici[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1494 – 1496 začal podnikateľsky prenikať do banskobystrického medeného revíru,postupne sa zmocnil všetkých baní. Roku 1495 založil šplajsovaciu medenú hutu a hámor v Banskej Bystrici; skoncentroval produkciu medi a striebra z tejto oblasti; hámor bol hlavným zdrojom ziskov Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (90. roky 15. stor.).

Od roku 1496 sa stal banskobystrickým mešťanom, majiteľom komorského domu spolu s Fuggerovcami, vlastnil bane, hute, lesy a nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, kde podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice, jej mecén.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.