Ján IV. (Nikajské cisárstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján IV. Laskaris
nicejský cisár
Portrét Jána IV. v kópii kroniky Jána Zonara z 15. storočia (Mutinensis gr. 122)
Portrét Jána IV. v kópii kroniky Jána Zonara z 15. storočia (Mutinensis gr. 122)
Panovanie
DynastiaLaskarovci
Panovanie1258 – 1261
PredchodcaTheodoros II.
RegentArsenios, Georgios Muzalon, Michal VIII.
NástupcaMichal VIII.
Biografické údaje
Narodenie25. december 1250
Nymfaion?
Úmrtieokolo/asi 1305
Malá Ázia
PochovanieChrám svätého Demetria, Konštantínopol ?[1]
Vierovyznaniepravoslávne kresťanstvo
Rodina
OtecTheodoros II.
MatkaElena Asenovna
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán IV.
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Ján IV. Laskaris (starogr. Ἰωάννης Δ΄ ΛάσκαριςIóannes IV. Laskaris; * 25. december 1250, Nymfaion? – † okolo/asi 1305) bol nicejský cisár v rokoch 1258 – 1261. Bol posledným panovníkom z rodu Laskarovcov, pretože bol zvrhnutý svojim spolucisárom Michalom VIII. Po oslepení ho Michal poslal do kláštora, kde aj zomrel. Po smrti bol v Konštantínopole zaznamenaný jeho kult.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ján sa narodil v roku 1250 nicejskému cisárovi Theodorovi II. a Elene Asenovnej. Keď jeho otec v auguste 1258 zomrel, mal Ján iba osem rokov, takže vládu prevzali regenti patriarcha Arsenios a Georgios Muzalon. Ešte v tom istom roku bol však Muzalon zavraždený a regentstva ujal Michal Palaiologos. Ambiciózny šľachtic sa už o rok nechal korunovať Jánovým spoluvládcom a maloletého cisára odsunul do ústrania. V roku 1261 Michal obsadil Konštantínopol a pre potvrdenie svojej legitimity sa nechal v chráme Hagia Sofia druhýkrát korunovať byzantským cisárom. Úplne pri tom Jána obišiel, ba navyše už čoskoro ho nechal oslepiť a uväzniť v pevnosti Dakibyze. Neskôr bol poslaný do kláštora. To proti Michalovi poštvalo byzantský klér zoskupený okolo patriarchu Arsenia, ktorý Michala exkomunikoval. Jánova situácia sa nezlepšila a otázka legitimity Palaiologovcov na tróne bola následne živená arsenitmi, ktorí navyše odmietli snahy Michala VIII o úniu so Západom. Vrámci zmierenia s prívržencami Laskarovcov Jána v maloázijskom kláštore v roku 1284 navštívil nový byzantský cisár Andronikos II. Palaiologos, ktorý ho požiadal o odpustenie. Asi v roku 1305 Ján zomrel a jeho pozostatky boli možno prenesené do Konštantínopola.[1][3][2][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Ioannes IV. Laskaris In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 217 – 218.
  2. a b JOHN IV LASKARIS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1048 – 1049. (po anglicky)
  3. John IV Lascaris In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. JOHN IV LASKARIS. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 216. (po anglicky)