Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján IV. Nésteutes
konštantínopolský ekumenický patriarcha
Ján IV. v Menológiu Bazila II.
Ján IV. v Menológiu Bazila II.
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
konštantínopolský ekumenický patriarcha
12. apríl 582 – 2. september 595
Predchodca Eutychios Kyriakos Nástupca
Biografické údaje
Varianty menastarogr. Ιωάννης Δ΄ Νηστευτής
Narodenie6. storočie
Konštantínopol
Úmrtie2. september 595
Konštantínopol
PochovanýChrám svätých Apoštolov[1]
Svätenia
Svätec
Sviatok2. september, 18. február
V cirkváchPravoslávna cirkev, Katolícka cirkev
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ján IV.

Svätý Ján IV. Nésteutes (iné mená: Ján IV. Neustét[2], cirkevne: Ján Pôstnik[3][4], starogr. Ιωάννης Δ΄ ΝηστευτήςIóannes IV. Nésteutes;* 6. storočie/medzi 500530[5], Konštantínopol – † 2. september 595, Konštantínopol)[6] bol konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 582 – 595. Podieľal sa zmiernení teologických sporov medzi ortodoxiou a monofyzitmi.[5] V roku 588 prijal na synode ako oficiálny titul ekumenického patriarchu.[6][7][8] Pravoslávnou i Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok pripadá na 2. septembra[1][3][5] a 18. februára.[9] Jeho prezývka Nésteutes/Pôstnik vznikla preto, že žil prísne asketickým životom a na konci života vlastnil iba všedný plášť, slabú prikrývku a drevený slamník.[8] Ostatné statky mal zastaviť za peniaze pre chudobných. Jeho biografiu spísal ekklésiekdikos Fóteinos.[9]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Ján sa narodil a vyrastal v Konštantínopole.[10] Podľa konštantínopolského synaxaria bol pôvodne minciar.[8] Nevedno kedy sa však stal blízkym patriarchovi Jánovi III., ktorý ho vysvätil za diakona Chrámu Božej múdrosti a zveril mu úrad sakellaria.[10] Ako favorit byzantských cisárov Maurikia[8] a Tiberia II. bol v roku 582 menovaný konštantínopolským patriarchom.[6] V roku 588 na miestnej synode prijal oficiálne titul ekumenického patriarchu (Oikúmenikó Patriarchío Konstantinúpoleos Nea Romi), čo síce historicky posilnilo postavenie Konštantínopola voči ostatným patriarchátom, no zároveň vyvolalo spory s pápežmi Pelagiom II. a Gregorom I.[6][8] V reakcii na to začal Gregor I. používať skromný titul sluha sluhov Božích (servus servorum Dei).[2] Podľa mnohých názorov však samotný titul nemusel mať žiadne mocenské či jurisdikčné ambície. Bol používaný aj skôr a mal skôr vypovedať o osobitnom vzťahu konštantínopolského arcibiskupa k cisárom a ich dvoru.[11][12] Zomrel v roku 595 v nesmiernej chudobe, pre ktorú bol známy.[5]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Zachovala sa len malá časť jeho diela a jeho skutočný pôvod je neistý. Patrí doň najmä dlhá reč o pokání a miernosti (Sermo de paenitentia et continentia et virginitate)[9], ktorá je zbierkou citácií Jána Zlatoústeho a jemu pripisovaných materiálov. Reč bola preložená do viacerých jazykov (koptčina, sýrčina, gruzínčina, cirkevná slovančina).[9] Nésteutovi je tiež pripisovaných niekoľko penitenciálov (Canonarium, Didascalia Patrum, Canonicum)[9], ktoré sú však neskoršími dielami.[8] Pravidlá Jána Pôstnika[4] (Syntagma XIV titulorum)[9] patria k druhotným prameňom kánonického práva Pravoslávnej cirkvi.[4] Zachovali sa tri revízie pravidiel a jedna bola preložená aj do cirkevnej slovančiny. Ich pôvod je však tiež neistý.[9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Náš prepodobný otec Ján Pôstnik, konštantínopolský patriarcha. [online]. www.zoe.sk, [cit. 2020-09-08]. (čerpá z Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3). Dostupné online.
  2. a b VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 120.
  3. a b Gréckokatolícky kalendár. Košice : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 22.
  4. a b c BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 39.
  5. a b c d JOHN IV the Faster. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:423 – 2:424. (po anglicky)
  6. a b c d Saint John the Faster In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Konštantínopolský patriarchát In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 268.
  8. a b c d e f JOHN IV NESTEUTES In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1049. (po anglicky)
  9. a b c d e f g Patrology: The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon (451) to John of Damascus (750). Ed. Angelo di Berardino; preklad Adrian Walford. 1. anglické vyd. Cambridge : James Clarke and Co, 2006. (z talianskeho Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII)). ISBN 0227679792, 9780227679791. S. 114 – 115.
  10. a b John the Faster In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-09-08]. Dostupné online.
  11. JOHN IV THE FASTER, PATRIARCH In: Dictionary of the Middle Ages. Zväzok 7 (ITALIAN RENAISSANCE – MABINOGI). New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18278-5. S. 126.
  12. JOHN THE FASTER, In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D.. Historical Dictionary of the Orthodox Church. 1. vyd. Lanham, London : Scarecrow Press, 1996. ISBN 0-8108-3081-7. S. 178.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]