Ján Ignác Felbiger
| Ján Ignác Felbiger | |
| pedagóg, opát, školský reformátor | |
 | |
| Narodenie | 6. január 1724 Gross-Glogau, Prusko (dnes Głogów, Poľsko) |
|---|---|
| Úmrtie | 17. máj 1788 (64 rokov) Bratislava, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Ignác Felbiger |
Ján Ignác Felbiger (nem. Johann Ignaz von Felbiger; * 6. január 1724, Głogów – † 17. máj 1788, Bratislava)[1][pozn. 1] bol pedagóg, opát, školský reformátor, pedagogický spisovateľ a rehoľný kanonik. Je najmä spojený so školskými reformami vykonávanými v Habsburskej monarchii za vlády Márie Terézie.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ján Ignác Felbiger sa narodil 6. januára 1724 v Gross-Glogau v Sliezsku. Jeho otca cisár Karol VI. povýšil do šľachtického stavu. Smrť rodičov ho prinútila po štúdiu teológie na Vroclavskej univerzite prijať (1744) prácu učiteľa v súkromnej rodine. V roku 1746 vstúpil do Rádu kanonikov svätého Augustína v Żagańe v Sliezsku (dnes Poľsko), v roku 1748 bol vysvätený za kňaza a o desať rokov neskôr sa stal opátom kláštora v Żagańe.
Keďže si všímal stav miestnych katolíckych škôl, snažil sa ich zlepšiť vydaním svojho prvého školského nariadenia v roku 1761. Počas súkromnej cesty do Berlína v roku 1762 na neho priaznivo zapôsobila reálka Johanna Juliusa Heckera a Hähnova metóda vyučovania pomocou iniciálok a tabuliek a stal sa nadšeným propagátorom tejto metódy. V roku 1763 bolo vydané školské nariadenie pre podriadené oblasti kláštora v Żagańe, bola zriadená učiteľská škola a Felbigerove školské reformy čoskoro upútali pozornosť katolíkov aj protestantov. Podporoval ho sliezsky minister von Schlabrendorff a na jeho žiadosť po druhej ceste do Berlína vypracoval všeobecné školské nariadenie pre katolícke základné školy v Sliezsku (1765). Tri stupňovité katechizmy, spoločné dielo priora a opáta zo Żagańu, sa objavili v roku 1766 pod názvom Sliezsky katechizmus a tešili sa širokému rozšíreniu. Smrť von Schlabrendorffa v roku 1769 znamenala koniec vzdelávacieho úsilia sliezskej vlády. Felbigerove návrhy však rešpektoval pruský kráľ Fridrich II. v nariadeniach vydaných (1774) pre sliezske vyššie školy.
V roku 1774 bol Felbiger pozvaný cisárovnou Svätej rímskej ríše nemeckého národa Máriou Teréziou, aby inicioval reformu školského systému. Presťahoval sa do Viedne, kde bol menovaný za generálneho komisára školstva pre rakúske a české krajiny ríše. Cieľom tejto školskej reformy bolo vytvoriť medzi obyvateľstvom ríše pocit národnej jednoty a stanoviť štandardy vyššieho vzdelávania. V tom istom roku vydal všeobecné školské nariadenie a v roku 1775 svoje najdôležitejšie pedagogické dielo: Methodenbuch für Lehrer der deutschen Schulen. V roku 1777 bol vydaný český preklad s názvom Kniha metodní pro učitele českých škol. Jeho školskú reformu kopírovalo Bavorsko a ďalšie nemecké krajiny a nebola bez vplyvu na Rusko. Opozícia sa vyvinula, keď Felbiger navrhol rozšíriť svoje školské reformy na vojenské akadémie. Mária Terézia a jej minister Franz Sales Greiner chránili Felbigera pred opozíciou na dvore, ale jeho plán reformy vojenských akadémií bol zrušený. Po smrti Márie Terézie vyvolali Felbigerove prísne náboženské zásady výchovy odpor jej nástupcu Jozefa II., ktorý ho odvolal z funkcie a preradil ho do starostlivosti o vzdelávacie záujmy v Uhorsku (1782). V roku 1776 Felbiger s členmi Ilýrskej dvorskej deputácie napísal pravidlá pre základné školy pre pravoslávne deti v Banáte, ktoré boli publikované v nemčine a srbčine.
Zaviedol písmenkovú a tabuľkovú metódu výučby, pri ktorej učiteľ zostavoval z učebníc tabuľky, z ktorých sa deti učili naspamäť celé vety. Tabuľkový zápis obsahoval iba počiatočné písmená z učeného textu a slúžil ako učebná pomôcka. Ďalšími znakmi bolo nahradenie individuálnej výučby vyučovaním v triede a prax kladenia otázok žiakom. Jeho cieľom bolo zvýšiť spoločenské postavenie, finančnú situáciu a odbornú kvalifikáciu učiteľského zboru a dodať priateľský charakter vzájomným vzťahom medzi učiteľom a žiakom.
Venoval tiež pozornosť postihnutým. Vyžadoval, aby práve slabo chápajúci, ťažko sa učiaci, boli vyučovaní najlepšími pedagógmi. Podľa schopností delil žiakov na ľahko chápavých, stredne šikovných (osvojujú si učivo s veľkou námahou) a na vyučovanie nespôsobilých, nešikovných. Pre každú túto skupinu uviedol postup výchovy a vyučovania.
Zomrel 17. mája 1788 vo veku 64 rokov v Prešporku v Uhorsku (dnes Bratislava, Slovensko).
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenský biografický slovník uvádzal ako dátum úmrtia 15. máj 1788.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Felbiger, Johann Ignaz von, 1724-1788 [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2025-04-26]. Dostupné online.
- ↑ a b FELBIGER, Ján Ignác. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. Dostupné online. S. 69 – 70.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Ignác Felbiger
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Johann Ignaz von Felbiger na anglickej Wikipédii a Johann Ignaz Felbiger na českej Wikipédii.