Preskočiť na obsah

Ján Juríček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Juríček
slovenský spisovateľ, biografista
Narodenie29. január 1922
Brezová pod Bradlom, ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie1. jún 1992 (70 rokov)
Bratislava, ČSFR (dnes Slovensko)
Národnosťslovenská
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaJán Juríček (* 1899 – † 1991),
Zuzana, rod. Tvarožková (* 1895 – † 1986)
SúrodenciEduard Juríček (* 1923 – † 2009),
Stanislav Juríček (* 1926 – † 1988)
ManželkaĽudmila, rod. Kmeťová

Ján Juríček (* 29. január 1922, Brezová pod Bradlom – † 1. jún 1992, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, autor literatúry faktu, biografista a významný editor.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján (Vlastimil) Juríček pochádzal z rodiny garbiara v Brezovej pod Bradlom. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Leviciach a v Bratislave, kde aj maturoval. Po maturite v rokoch 1941 – 1946 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovanskú filológiu a dejiny moderných literatúr. Doktorát filozofie (PhDr.) získal v roku 1946.[2] Po vojne pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Bratislave. V rokoch 1948 – 1951 bol referentom vtedajšieho Povereníctva informácií a osvety. Pre nevyhovujúci kádrový profil musel v roku 1951 odísť do robotníckeho povolania v továrni na mlynské stroje v Bratislave. Ako robotník pracoval do roku 1954. Po troch rokoch práce v továrni sa mu podarilo zamestnať ako redaktor vydavateľstva Osveta v Martine. Roku 1956 nastúpil do vydavateľstva Obzor, kde pracoval ako redaktor, editor a organizačný pracovník až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1988.[3]

Literárne sa začal prejavovať už ako študent. Spočiatku písal poéziu a drobné črty inšpirované vzťahom k rodnému kraju. Uverejňoval ich v študentských časopisoch a novinách. V diplomovej práci sa zaoberal životom a dielom Martina Rázusa. O slovenskej literatúre začal písať už roku 1942. Svoje články uverejňoval v Národných novinách, Novom rode, Národnej obrode, Eláne, v Tvorbe, neskôr v Historickom časopise, Romboide, Literárnom týždenníku, Historickej revue. Vo svojich životopisných knihách o popredných slovenských literárnych či národno-politických dejateľoch Ján Juríček prinášal širší a nestranný pohľad na našich dejateľov, nezaťažený deformáciou výkladu slovenských dejín predstaviteľmi marxisticky orientovanej literárnej histórie na Slovensku. Jeho prvá kniha o M. R. Štefánikovi mohla vyjsť až v roku 1968, roku Pražskej jari. Po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 vtedajší normalizačný režim chcel, aby ľudia na Štefánika definitívne zabudli. Kniha Jána Juríčka o Štefánikovi po krátkom období slávy zažila, a spolu s ňou jej autor, obdobie pádu. Tretie vydanie bolo v roku 1970 zošrotované, pretože bolo v rozpore s oficiálnym výkladom dejín prezentovaných vtedajším komunistickým režimom. Až v roku 1990 sa kniha dožila slávneho návratu a jej autorovi priniesla aspoň na krátky čas života, ktorý mu zostával, úplnú satisfakciu.[4] Kniha Jána Juríčka M. R. Štefánik znamenala určitý prelom v slovenskej biografickej literatúre. Po tomto úspechu-neúspechu Juríček neochabol a postupne publikoval životopisy Ľudovíta Štúra, Martina Kukučína, Svetozára Hurbana Vajanského, ale aj Leva Nikolajeviča Tolstoja. Tvorba Jána Juríčka, predovšetkým adresovaná mladému čitateľovi, bola v čase socializmu neustále napádaná predstaviteľmi marxisticky orientovanej literárnej histórie na Slovensku.[5] Jeho dve posledné knižné diela o Martinovi Rázusovi a Milanovi Hodžovi vyšli až po jeho smrti.

Významnou je aj jeho editorská práca pre vydavateľstvo Obzor. Redigoval také publikácie ako Slovensko (6 dielov), Dejiny svetovej literatúry, Súpis pamiatok na Slovensku a Dejiny slovenskej literatúry. Ján Juríček, spolu s Jánom Michálkom je známy aj ako zostavovateľ vlastivedného zborníka Brezová pod Bradlom, ktorý vyšiel v roku 1970. Ján Juríček mal ešte mnoho snov a plánov. Chcel napísať knihu o diplomatovi Dr. Štefanovi Osuskom, veľvyslancovi vo Francúzsku, zaujímala ho postava architekta Dušana Jurkoviča. Žiaľ, neľútostná smrť mu zabránila uskutočniť tieto plány.

Knižné publikácie (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JURÍČEK, Ján. M.R. Štefánik: životopisný náčrt. Bratislava: Mladé letá, 1968.
  • JURÍČEK, Ján. Ľudovít Štúr: Stručná bibliografia. Bratislava: Mladé letá, 1971.
  • JURÍČEK, Ján. Martin Kukučin: život pútnika. Bratislava: Mladé letá, 1975.
  • JURÍČEK, Ján. Ľudovít Štúr. 2. vyd. Bratislava: Tatran, 1976.
  • JURÍČEK, Ján. Malá encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor, 1978.
  • JURÍČEK, Ján. Lev Nikolajevič Tolstoj: mozaika života a diela. Bratislava: Obzor, 1980. Postavy a osudy.
  • JURÍČEK, Ján. Encyklopédia spisovateľlov sveta. 3., preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. Encyklopédie Obzoru.
  • JURÍČEK, Ján a Svetozár Hurban VAJANSKÝ. Vajansky: Portret Odvazneho. Bratislava: Obzor, 1988.
  • JURÍČEK, Ján. Milan Hodža: kapitola z dejín slovenskej, československej a európskej politiky. Bratislava: Stimul, 1994. ISBN 8085697173.
  • JURÍČEK, Ján. Martin Rázus - básnik a politika. Bratislava: Stimul, 1993. ISBN 8085697076.
  • MICHÁLEK, Ján, JURÍČEK, Ján. Brezová pod Bradlom: dejiny, národopis, nárečie, literatúra. Bratislava: Obzor, 1970.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BODACZ, Bohuš. Odišiel Ján Juríček. Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1992, 5(25), p. 2. ISSN 0862-5999. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:4830dd3a-5771-4c2e-b2fd-3cf2967808d5
  2. https://absolventi.uniba.sk/sk/
  3. https://www.litcentrum.sk/autor/jan-juricek/vyberova-bibliografia
  4. BÁBIK, Ján. Majster biografickej prózy. Slovenské pohľady 2012 (6), 112-115.
  5. JURIČEK, Ján. Namiesto kritiky nevraživosť. Slovenská literatúra. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990, 37(2), p. 195-197. ISSN 0037-6973. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:07990a9f-7773-4430-853b-f51491d28e12

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]