Ján Kalinčiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Kalinčiak
slovenský spisovateľ a básnik
Portrét z 1862
Portrét z 1862
Narodenie 10. august 1822
Horné Záturčie (dnes súčasť Martina), Slovensko
Úmrtie 16. jún 1871 (48 rokov)
Martin, Slovensko
Podpis Ján Kalinčiak, podpis
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ján Kalinčiak
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Ján Kalinčiak (Kalinčák, pseud. Janko, Kačnilák; * 10. august 1822, Horné Záturčie, teraz súčasť Martina – † 16. jún 1871, Martin) bol slovenský spisovateľ a literárny kritik a pedagóg.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z bohatej rodiny v Hornom Záturčí, kde jeho otec bol evanjelickým kňazom a matka zemankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Ale jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvky romantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1842 – Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka)
  • 1843 – V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
  • 1843 – Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
  • 1846 – Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 – Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 – Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Rada (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra)
  • Legenda o hlavatém Fríckovi
  • Králik
  • Pěvec
  • Šuhaj zabitý
  • On parlera de sa gloire
  • Na Silvestra, rukopis
  • Túženie, rukopis
  • Triolety, rukopis

Humoreska[upraviť | upraviť zdroj]

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

Iné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1841 – Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben)
  • 1841 – Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben)
  • 1847 / 1848 – Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski)
  • 1862 – Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)

Stratené diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lenka Turzovna, povesť
  • Matúš Trenčiansky, povesť
  • Stará matka, povesť

Teória a kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KALINČIAK, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 375 – 377.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]