Ján Kalinčiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Kalinčiak
slovenský spisovateľ a básnik
Portrét z 1862
Portrét z 1862
Narodenie10. august 1822
Horné Záturčie, Rakúske cisárstvo
Úmrtie16. jún 1871 (48 rokov)
Martin, Rakúsko-Uhorsko
PodpisJán Kalinčiak, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Kalinčiak
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Ján Kalinčiak (Kalinčák, pseud. Janko, Kačnilák; * 10. august 1822, Horné Záturčie – † 16. jún 1871, Martin) bol slovenský spisovateľ, literárny kritik a pedagóg.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z bohatej rodiny v Hornom Záturčí, kde jeho otec Ján Kalinčiak bol evanjelickým kňazom a matka Terézia Ruttkay-Nedetzky (Ruttkay de Nedecze) zemankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Ale jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvky romantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1842 – Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka)
  • 1843 – V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
  • 1843 – Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
  • 1846 – Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 – Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1846 – Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Rada (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra)
  • 1847 – Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra)
  • Legenda o hlavatém Fríckovi
  • Králik
  • Pěvec
  • Šuhaj zabitý
  • On parlera de sa gloire
  • Na Silvestra, rukopis
  • Túženie, rukopis
  • Triolety, rukopis

Humoreska[upraviť | upraviť zdroj]

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

Iné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1841 – Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben)
  • 1841 – Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben)
  • 1847 / 1848 – Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski)
  • 1862 – Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)

Stratené diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lenka Turzovna, povesť
  • Matúš Trenčiansky, povesť
  • Stará matka, povesť

Teória a kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KALINČIAK, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 375 – 377.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]