Preskočiť na obsah

Ján Kollár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O informatikovi a vysokoškolskom pedagógovi pozri Ján Kollár (informatik).
Ján Kollár
slovenský spisovateľ, básnik a evanjelický kňaz
Ján Kollár
Narodenie29. júl 1793
Mošovce, Uhorsko
Úmrtie24. január 1852 (58 rokov)
Viedeň, Rakúske cisárstvo
PodpisJán Kollár, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg		Ján Kollár
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Kollár

Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik, spisovateľ, evanjelický kňaz, ideológ slovenského a predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia, jazykovedec. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu panslavismu. Písal aj pod pseudonymom Čechobratr Protištúrsky.[1][2] Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
  • otec Matej Kollár
  • matka Katarína rod. Frndová
  • bratia Patrik, Matúš, Samuel

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 – 1808), Banskej Bystrici (1810 – 1811) a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.

Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 – 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Rodný dom bol malý, s jedným okienkom na námestie.

Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko) .

Tvorba a názory

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim.

Filozofické postoje

[upraviť | upraviť zdroj]
„ „Jeden národ je povolán k tomu, aby známost jediného boha zaviedol, jiný k tomu aby vzory krásy a umění světu představil ,třetí aby zákony práva pro život v krajinách uspořádal a jiný aby zemi vzdělával a okrašloval.“ “
– Ján Kollár
„ „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,

ten kto do pout jímá otroky, sám je otrok.“

“
– Ján Kollár

Filozofické postoje Jána Kollára rozoberá podrobnejšie Viktor Timura. Pri otázke vzťahu medzi prírodou a človekom sa inšpiroval, tak ako celá Generácia Všeslávie, Herderovou myšlienkou, podľa ktorej sú zákony sveta a jeho smerovanie spojené s božou múdrosťou (teologická aplikácia poznatkov vedy na chápanie sveta).Úroveň skutočnosti je daná stupňom rozvoja a rovnováhy síl, telies a bytostí na ceste k harmónii a dokonalosti. Timura ďalej uvádza, že podľa Kollára je človek jednotou tela a duše, rozumom preniká do skutočnosti a postupne poznáva, ako napomáhať poriadku, usporiadanosti, harmónii. Kollár vníma ľudskosť (lidskost) ako ľudský rod a v druhom rade ako to, čo ľuďom a človečenstvu je primerané (protiklad surovosti, divokosti a nevzdelanosti). Zmyslom ľudskej existencie je usilovanie o šťastie človečenstva, čo Kollára spája tak s Kuzmánym ako aj s ďalšími predstaviteľmi Generácie Všeslávie. Podľa Kollára je u iných národov ľudskosť poriadená národnosti, no u Slovanov národnosť podriadená humanite. Uskutočnenie ľudskosti je spájané s realizovaním vyššej formy slobody. [3][4]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1811/1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
  • 1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
  • 1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
  • 1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
  • 1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
  • 1823 – Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
  • 1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
  • 1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
  • 1826 – Šlabikář pro dítky
  • 1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
  • 1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
  • 1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
  • 1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
  • 1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
  • 1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
  • 1834/1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel
  • 1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
  • 1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
  • 1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
  • 1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
  • 1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
  • 1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
  • 1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
  • 1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe
  • pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach
  • názvy ulíc v slov. a českých mestách

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Socha Jána Kollára v Mošovciach
    Socha Jána Kollára v Mošovciach
  • Rodný dom Jána Kollára v Mošovciach
    Rodný dom Jána Kollára v Mošovciach
  • Motto
    Motto
  • Múzeum Jána Kollára v Mošovciach
    Múzeum Jána Kollára v Mošovciach

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). [s.l.] : Matica slovenská, 1989. 492 s. ISBN 978-80-7090-070-3. S. 145.
  2. ↑ osobnosti.sk. Ján Kollár [online]. osobnosti.sk, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online. Archivované 2022-02-15 z originálu.
  3. ↑ TIMURA, V.: Generácie obrodenia. Nitra : Slavica, 2023
  4. ↑ PERNÝ, Lukáš. Ján Kollár [online]. 2023-07-17, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Kollár&oldid=7828645“