Ján Komorovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Komorovský
Narodenie 2. jún 1924
Trenčín, Slovensko
Úmrtie 20. marec 2012 (87 rokov)
Trenčín, Slovensko
Známy vďaka zakladateľ religionistiky na Slovensku
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia religionista

Ján Komorovský (* 2. jún 1924, Trenčín – † 20. marec 2012, Trenčín[1]) bol zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky, profesor Univerzity Komenského v Bratislave. Ján Komorovský založil Slovenskú spoločnosť pre štúdium náboženstiev a Hieron, prvý religionistický časopis na Slovensku.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju akademickú dráhu Ján Komorovský začal štúdium rusistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1945.[2] V roku 1954 nastúpil ako odborný asistent na tamojšiu Katedru rusistiky. Svoje záujmy „profiloval aj smerom k širšiemu slovanskému a slovenskému folklóru“.[2] V roku 1955 sa zúčastnil s pracovníkmi Národopisného ústavu SAV svojho prvého terénneho výskumu v rámci výskumu družstevnej dediny na Horehroní.[1] Aj z týchto poznatkov vyšlo Komorovského prvé knižné dielo: Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti (1957). V diele použil „historicko-porovnávaciu metódu A. N. Veselovského“, ktorá bola odmietaná marxistami.[2] Už o dva roky však musel z katedry odísť. Dôvodom bolo podľa Komorovského aj zrušenie bratislavskej Vysokej školy pedagogickej a potreba presunúť politické kádre na nové miesta.[1]

Uplatnenie našiel na krátko ako redaktor vo Vydavateľstve poľnohospodárskej literatúry, neskôr sa zamestnal vo vtedajších Závodoch K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom (neskôr Závody ťažkého strojárstva). Tam pracoval ako zástupca vynálezcov pri patentovom konaní. Pri pracovných povinnostiach v Prahe navštevoval knižnicu Clementina, Poľské kultúrne stredisko a rôzne antikvariáty z ktorých si donášal relignionistické knihy.[1] Religionistika nebola v tom čase uznávaná ako veda.[1] Za svoju prvú religionistickú publikáciu považuje Komorovský svoj príspevok do publikácie Světové mytologie v roku 1971. Do nej napísal štúdiu Mytológia ako náboženstvo a folklór, ktorá bola založená na jeho koncepcii náboženstva.[1] V tom čase mohol už po uvolnení situácie opäť pracovať na Filozofickej fakulte. V roku 1969 bol znovuprijatý ako samostatný vedecký pracovník do Kabinetu etnológie. Tam sa venoval slovanským témam, ktoré sa však prekrývali aj s religionistickými: slovanská svatba, duchovná kultúra Slovanov a iné. V roku 1975 bol pri normalizačných čistkách z fakulty znova vylúčený.[1] Vrátiť sa mohol až po zmene režimu po roku 1989.

Po vylúčení pracoval v Ústave mechanizácie odevnej výroby v Trenčíne, jeho práca Tradičná svadba u Slovanov predsa len vyšla. Podľa Komorovského „vtedajší dekan FF UK trval na tom, že práce na vydaní Tradičnej svadby u Slovanov treba zastaviť, ale, našťastie, prorektor pre edičnú činnosť prof. Brožík knihu pred útokmi statočne ubránil“.[1] Komorovskému postupne vyšli ďalšie knihy mytologického zamerania Amazonky (1983) Prometeus. Mytologické paralely (1986) a Únoscovia ohňa (1986).[1]

Zmena režimu priniesla aj zmeny vo vede a vzdelávaní. Komorovský sa mohol vrátiť do akademického prostredia, v roku 1990 začal viesť religionistické kurzy na Filozofickej fakulte. V roku 1992 tam zakladá religionistiku ako samostatný odbor vo všetkých úrovniach vysokoškolského štúdia.[3] Vtedy vzniklo na FiF UK Oddelenie religionistiky ako súčasť Katedry etnológie. Po odchode zakladateľa na dôchodok, Komorovského žiak Milan Kováč zavŕšil snahy o osamostatnenie katedry v roku 2003.[3]

Po revolúcii mohla v roku 1990 vzniknúť aj Společnost pro štúdium náboženství, ktorú viedol profesor Jan Heller. Slovenských religionistov zastupoval Komorovský. V roku 1992 vzhľadom na blížiace sa delenie štátu bola rozdelená aj táto spoločnosť a v Bratislave vznikla Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev. Prvým predsedom sa stal Ján Komorovský.[4] Ján Komorovský bol 13.12.2010 valným zhromaždením opäť zvolený za predsedu Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti.[5]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kráľ Matej Korvín (1957)
  • Mytologie jako náboženství a folklór (1973)
  • Slované (1973)
  • Vedecký odkaz Alexandra Nikolajeviča Veselovského (1992)
  • Na cestách za posvätnom (1999)
  • Boží štát v pralesoch a savanách Paraguaja (2007)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i ELIÁŠOVÁ, Andrea. Spomienka na profesora Jána Komorovského (rozhovor) [online]. Bratislava : Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 21.3.2012, [cit. 2012-03-22]. Dostupné online.
  2. a b c d Úmrtie: Zomrel popredný slovenský religionista Ján Komorovský [online]. Bratislava : Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 21.3.2012, [cit. 2012-03-22]. Dostupné online.
  3. a b História pracoviska [online]. Bratislava : Katedra porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rev. 2011-11-28, [cit. 2012-03-24]. Dostupné online.
  4. História Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev [online]. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev, [cit. 2012-03-24]. Dostupné online.
  5. Vedenie SSŠN [online]. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev, [cit. 2012-03-22]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.