Ján Michal Landerer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Michal Landerer
tlačiar a nakladateľ
Narodenie5. august 1726
Budín, Habsburská monarchia
Úmrtie10. júl 1795 (68 rokov)
Bratislava, Habsburská monarchia

Ján Michal Landerer (* 5. august 1726, Budín – † 10. júl 1795, Bratislava) bol tlačiar a nakladateľ, ktorý pôsobil v 18. storočí na území dnešného Slovenska, v Bratislave.

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

Ako príslušník kníhtlačiarskej rodiny získal roku 1751 občianstvo v Bratislave. Tu po deľbe rodinného majetku na budínsku a bratislavskú časť viedol od roku 1750 podnik, ktorý rozšíril o royerovskú tlačiareň. V roku 1774 odkúpil jezuitskú tlačiareň v Košiciach a neskôr royerovskú tlačiareň v Pešti a stal sa popredným tlačiarom v strednej Európe nielen veľkosťou podniku, ale najmä kvalitou tlače. Podnik rozšíril aj o kníhkupectvo, ale predával iba knihy z vlastných tlačiarní.

Od Márie Terézie získal privilégium na tlačenie všetkých kníh, neskôr privilégium publikovať dokumenty zo zasadaní snemu a roku 1764 začal vydávať noviny Preßburger Zeitung, ktoré do roku 1812 zostali vo vlastníctve rodiny. Od roku 1783 u neho vychádzali Prešpurské noviny.

Vydávaním operných libriet sa zaslúžil o rozvoj opery, z jeho tlačiarne vyšli aj cenné hudobné tlače. Tlačil:

  • učebnice
  • školské správy
  • príležitostné spisy v latinčine, nemčine, maďarčine, slovenčine

Vydával diela Antona Bernoláka, Jozefa Ignáca Bajzu, Jána Severiniho.

V roku 1783 bol za zásluhy v kníhtlačiarstve povýšený do šľachtického stavu.

Rodinné väzby[upraviť | upraviť kód]

  • Michal Landerer (1760 – 1810) – syn, tlačiar zúčastňoval sa na správe rodinného podniku, tajne tlačil leták a proklamácie pre protihabsburské jakobínske hnutie, bol zatknutý a odsúdený na 10-ročný trest
  • Ľudovít Landerer (1800 – 1854) – vnuk, tlačiar a nakladateľ, posledný príslušník landererovskej tlačiarskej rodiny, kvôli rodinnému podniku zanechal štúdiá, bol podozrievaný zo spolupráce s viedenskou tajnou políciou, roku 1824 mala jeho tlačiareň 9 lisov a 40 zamestnancov, vydával najvplyvnejší maďarský politický denník Pesti Hírlap a tlačili sa v nej aj revolučné bankovky (košútky)

Produkcia Landererovej tlačiarne[upraviť | upraviť kód]

Tlače z Landererovej tlačiarne v elektronickej podobe[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]