Ján Pravoslav Leška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Pravoslav Leška
slovenský spisovateľ, novinár, prekladateľ a evanjelický farár
Narodenie7. máj 1831
Vrbovce, Slovensko
Úmrtie5. august 1909 (78 rokov)
Bzince pod Javorinou, Slovensko

Ján Pravoslav Leška (pre svoju výrečnosť a obľúbené kázne tiež niekedy prezývaný Ján Zlatoústy po konštantínopolskom patriarchovi Jánovi Zlatoústom, * 7. máj 1831, Vrbovce – † 5. august 1909, Bzince pod Javorinou) bol slovenský spisovateľ, novinár, prekladateľ, evanjelický farár a organizátor národného života.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Leška sa narodil vo Vrbovciach 7. mája 1831 v rodine Jána Leška a jeho manželky Alžbety rodenej Neuročnej. Podľa niektorých zdrojov sa narodil 5. mája[1]. Študoval na gymnáziu v Modre (okrem iných u Jána Kalinčiaka, a potom teológiu v Bratislave a vo Viedni. Pôsobil postupne ako kaplan v Myjave a ako farár v Bukovci (1855 – 1860), v Bzinciach (1860 – 1881 a v Brezovej (kde má dnes na budove fary na Piešťanskej ulici pamätnú tabuľu). Na odpočinok sa usadil opäť v Bzinciach, kde je i pochovaný.

Do obdobia Leškovho pobytu v Bzinciach spadajú jeho kľúčové aktivity. V rokoch 1859 – 1867 sa postavil čelom k maďarizačným snahám a prihlásil sa v tzv. patentálnych bojoch k patentalistom v evanjelickej cirkvi. V roku 1879 bol zvolený do čela nitrianskym seniorom, v roku 1890 bol seniorátu zbavený pre odpor k maďarizačným tendenciám v evanjelickej cirkvi.[2] V Bzinciach patril k priateľom rodiny Riznerovcov, najmä Ľudovíta Riznera a na literárnu dráhu tu pomohol nasmerovať i mladú Ľudmilu Podjavorinskú, ktorá ho neskôr spodobila v epickej básni Prelud.

Ako spisovateľ sa venoval predovšetkým sakrálnym témam, poézii. Je autorom básnickej zbierky Vzdychy Naimské, prekladal náboženskú literatúru z latinčiny a nemčiny. Niektoré jeho básne, ako napr. báseň Naše nádeje (Vždycky sa len tešíš, ty Slovensko moje,/ že sa už zahoja dávne rany tvoje./ A tvoje útechy a boľastné vzdechy/ čo chvíľka za chviľkou len hynú, hynú...) z vyššie uvedenej zbierky, zľudoveli i v podobe piesní. Medzi jeho najvydávanejšie diela patril Katechismus k vyučování dospělejších dítek křesťanských.

Ako novinár prispieval do viacerých periodík a v rokoch 1878 – 1883 vydával spolu s Michalom Boorom časopis Korouhev na Sionu.

Dochovala sa tiež Leškova korešpondencia s viacerými osobnosťami doby (Vajanský, Podjavorinská aď.), ktorá je uložená v Pamätníku slovenskej literatúry v Martine.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ottův slovník naučný
  2. Rychlík, Jan (ed.): Korespondence T. G. Masaryka se slovenskými veřejnými činiteli. Praha 2008. S. 185

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Jarmila Slezáčková. Buditeľ a národovec Ján Pravoslav Leška 1831-1909. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 8096927752.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]