Ján Silaši
| Ján Silaši | |
| zlatník, emailér a miniaturista | |
| Štát pôsob. | habsburská monarchia |
|---|---|
| Narodenie | 1705/pred 1711/1728 ? Rožňava/Košice, habsburská monarchia |
| Úmrtie | 9. máj 1782 (76 – 77 rokov) Levoča, habsburská monarchia |
| Rodičia | Ján Silaši Rozália (rod. Peschovičová) |
| Súrodenci | Juraj Silaši |
| Manželka | Katarína (rod. Reutherová) |
Ján Silaši[1] (iné mená: Jánoš Siláši, staršie: Ján Szilassy[2], maď. Szilássy János; * 1705[1]/pred 1711/1728?[3], Rožňava[1]/Košice[3] – † 6.[3]/9. máj 1782, Levoča[1]) bol zlatník, emailér a miniaturista neskorého baroka a rokoka činný v Levoči. Jeho chrámové striebro sa rozšírilo do rôznych kútov Rakúskej monarchie.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho pôvod a rodisko nie sú isté, pravdepodobne bol synom rožňavského stolára Jána Silášiho a Rosalie Peschovičovej, oddaných roku 1699.[4] Podľa jedného prameňa sa jeho starší brat Juraj stal zlatníkom v Košiciach, a Ján k nemu nastúpil ako učeň. Podľa druhej verzie to bol otec, u ktorého sa vyučil.
Po vandrovných rokoch sa roku 1727 usadil v Levoči u vdovy po zlatníkovi Andrejovi Reuterovi. 27. marca 1729 sa stal zlatníckym majstrom a členom cechu zlatníkov v Levoči. Ešte predtým sa roku 1728 oženil s dcérou Andreja Reutera. V rokoch 1747 – 1776 sa u neho vystriedalo sedem učňov. Posledným datovaným dielom je chrámová súprava kalicha, monštrancie, pacifikálu a cibória s erbom rodiny Vécsey z roku 1781. Celý život pracoval ako zlatník a smaltár pre Cirkev. K takmer dvom desiatkam dochovaných prác patrí najmä monštrancia, cibória, pacifikály a kalichy. Okrem podobizní svätcov alebo nástrojov Kristovho utrpenia maľoval na emailové medailóniky veduty miest. Zachytil napríklad panorámu Žiliny alebo požiar Levoče z roku 1747.
Dielo a značky[upraviť | upraviť zdroj]
Na svoje diela pripájal ryté nápisy, niekedy latinskú signatúru a razenú majstrovskú značku IS v pravouhlom štítku. Ďalej tam býva cechová značka, ktorú tvorí razený znak mesta Levoče (dvojramenný kríž) a akostné označenie 13 pre 13 lótové striebro.
Preslávené sú jeho slncové monštrancie s bohatou lúčovú svätožiarou, pestrofarebne smaltovanými medailónikmi a pestrofarebnými sklami. Vo verejne prístupných zbierkach sa ich zachovalo najmenej osem:
- Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe
- Farský úrad Banská Bystrica (1763), tiež kalich
- Farský úrad Gelnica (1764)
- Farský úrad Levoča - majstrovský kus z roku 1729
- Farský úrad Rožňava
- Farský úrad Spišská Kapitula (1730)
- Farský úrad Spišská Teplica
- Farský úrad Spišské Vlachy
- Farský úrad Vrbov
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d SILAŠI, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 256 – 257.
- ↑ Szilassy, Ján. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 675 – 676.
- ↑ a b c K. Lyka. SZILASSY, János. In: VOLLMER, Hans. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 32. Stephens – Theodotos. Leipzig : E. A. Seemann, 1938. S. 377 – 378. (po nemecky)
- ↑ CÓNOVÁ, Ilona: Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava 2004, s. 12.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CÓNOVÁ, Ilona. Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2004. 63 s. ISBN 80-89175-03-1.
- TORANOVÁ, Eva. Zlatníctvo na Slovensku. 2. preprac. a rozš. vyd. Bratislava : Tatran, 1983. 271 s. (Umenie na Slovensku; zv. 6.)