Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján XI. Bekkos
konštantínopolský ekumenický patriarcha
Podobizeň Jána XI. Bekka zo 17. storočia
Podobizeň Jána XI. Bekka zo 17. storočia
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
konštantínopolský patriarcha
26. máj 1275 – 26. december 1282
Predchodca Jozef I. Jozef I. Nástupca
Biografické údaje
Varianty menastarogr. Ιωάννης ΙΑ΄ Βέκκος
Narodenie1230 – 1240
Nikaia/Konštantínopol
Úmrtiemarec 1297
pevnosť svätého Juraja
Izmitský záliv
Svätenia
Biskup
Konsekrácia2. jún 1275[1]
Konštantínopol
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ján XI.

Ján XI. Bekkos (iné mená: Ján Bekkos, starogr. Ιωάννης ΙΑ΄ ΒέκκοςIóannes XI. Bekkos; * 12301240, možno Nikaia[2]/Konštantínopol[1] – † marec 1297, pevnosť svätého Juraja, Izmitský záliv ) bol byzantský klerik, teológ a spisovateľ, konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch 1275 – 1282. Za vlády Michala VIII. podporoval cisárove snahy o cirkevnú úniu, za čo bol po jeho smrti odsúdený a neskôr aj uväznený.[3][2] Medzi jeho hlavné diela patrí Epigrafai, antológia patristických spisov o teológii Ducha Svätého; traktát o mieri a zjednotení východnej a západnej cirkvi ako aj rôzne polemické pojednania navrhujúce uznanie pápežského primátu.[4][1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa Bekkos v historických prameňoch spomína ako chartofylax v chráme Hagia Sofia. Značnej obľube sa tešil u patriarchu Arsenia, ktorý sa ho dokonca zastal v akomsi spore s cisárom.[1] Počas vlády Michala VIII. pôsobil ako cisársky vyslanec na misiách v Srbsku (Štefan Uroš I., 1268) a v Tunise (Ľudovít IX., 1270). O cisárovu priazeň prišiel po tom, čo v roku 1273 odporoval Michalovej politike smerujúcej k cirkevnej únii. V roku 1273 bol dokonca uväznený. Vo väzení študoval práce latinských i gréckych cirkevných otcov, ako aj materiály o schizme a svoj pohľad na západnú cirkev zmenil. Následne bol z väzenia prepustený a stal sa jedným z hlavných propagátorov cirkevnej únie zjednanej na Lyonskom koncile v roku 1274.[2][3]

V roku 1275 bol menovaný konštantínopolským ekumenickým patriarchom. Na poste nahradil Jozefa I., ktorý bol v otázke únie zdržanlivý. V roku 1277 sa v Konštantínopole konala nová synoda, ktorá opätovne schválila dojednanú úniu a unijné ustanovenia potvrdil Bekkos aj v liste pápežovi Jánovi XXI.[1] Sám Bekkos počas svojho patriarchátu volil v rozhovoroch s odporcami únie zmierlivú cestu a k miernosti nabádal aj cisára Michala. Otázka prístupu k odporcom nakoniec viedla k menšej roztržke s cisárom. Aby cisára prinútil k citlivejšej náboženskej politike, vzdal sa dočasne v marci až auguste 1279 patriarchálneho stolca.[2][3][4]

Po Michalovej smrti v roku 1282 sa cisárom stal protiunijný Andronikos II. Proti Bekkovi povstala silná opozícia na synode v Konštantínopole (1283) bol zosadený a vyhnaný do maloázijskej Prusy. O dva roky neskôr (1285) bol povolaný na koncil v Blachernai. Na koncile Bekkos opätovne obhajoval západné doktríny, takže bol nakoniec odsúdený a uvrhnutý do väzenia. Vo väzení v roku 1297 zomrel.[2][3][1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f John Beccus In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e JOHN XI BEKKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1055. (po anglicky)
  3. a b c d Ioannes XI. Bekkos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 221.
  4. a b John XI Becchus In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-11]. Dostupné online. (po anglicky)