Ján z Dalyathy
| Ján z Dalyathy | |
| Štát pôsobenia | Mezopotámia |
|---|---|
| Funkcie a tituly | |
| Predchádzajúce funkcie | |
mních, pustovník a mystik | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | približne 690 |
| Úmrtie | približne 780 |
| Svätenia | |
| Cirkev | Cirkev Východu |
Ján z Dalyathy (iné mená: Yōḥannān d-Dālyāṯā, Ján Saba, Ján Starec; * približne 690 – † približne 780) bol mních, pustovník a mystik Cirkvi Východu. Ján bol plodným spisovateľom v sýrčine. Zachovalo sa veľké množstvo jeho kázní, traktátov, maxím a listov.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ján z Dalyathy sa narodil v dedine Ardamut (dnes Al-Kawaša), v Beit Nuhadra neďaleko hôr Kurdistanu okolo roku 690. Vyrastal v etnickej skupine, ktorú nazývame kresťania Cirkvi Východu.[1] Už ako študent navštevoval kláštor Mar Afnimaran. Nakoniec však vstúpil do iného kláštora, ďalej od svojho domova, Mar Yōzadak, v horách Qardu, východne od Tigrisu neďaleko Turecka. Po siedmich rokoch života v komunite, dostal povolenie usadiť sa ako pustovník a odišiel do hôr Beit Dalyātha „miesto viníc“ v sýrčine, v trojtisícovej nadmorskej výške. Tam prežil väčšinu svojho života.[2] Neskôr prišiel žiť do pohoria Qardu, okolo dediny Argul. Zhromaždili sa okolo neho bratia a postavili kláštor.[3] Keďže Ján patril do mníšskeho kruhu obvineného, pravdepodobne neprávom, z heréz mesalianizmu a sabelianizmu, jeho diela boli po jeho smrti zakázané patriarchom Timotejom I. na synode konanej v rokoch 786/787 alebo 790. Jozef Ḥazzāyā (Vizionár) a Ján z Apamey bol odsúdený na tej istej synode. Jána z Dalyathy neskôr rehabilitoval patriarcha Īšoʻbar Nūn (pôsobil v rokoch 823 – 828).[4]
Spisy
[upraviť | upraviť zdroj]Spisy Jána z Daljaty podľa duchovného obsahu, formy a kompozície by sme mohli rozdeliť do štyroch skupín:
- Mystické homílie;
- Listy o mníšskom živote;
- Kolekcia sentencií (Kapitoly o poznaní);
- Rozmanité spisy s rozličnými témami (madraše).
Dnešné vedecké skúmanie spočíva na skutočnosti, že Jánovo dielo obsahuje 27 homílií a najmenej 50 skutočných listov. (Kapitoly poznania, syr. rēšē d-īḏāʻṯā). Tento druhý zväzok sa čiastočne dostal aj k nám a v súčasnom stave zahŕňa osem stoviek, z ktorých niektoré sú neúplné. Podľa Roberta Beulaya, však iba Centuria I, prvá polovica Centurie II (sentencie 1 až 51) a Centurie VII (ale iba päť sentencií) sú od Jána z Dalyathy.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PÁSTOR, Karol Marian. Ján z Dalyathy a jeho mníšska cesta k tajomstvu lásky. 1. vyd. Banská Bystrica : DALI-BB, 2023. 324 s. ISBN 978-80-8141-321-6.
- ↑ PÁSTOR, Karol Marian. Duchovné homílie a listy Jána z Dalyathy, dokonalého a svätého Starca. 1. vyd. Sady nad Torysou : FILOKALIA, 2025. 286 s. ISBN 978-80-8233-251-6.
- ↑ IŠO´DENAḤ, biskup z Baṣry. La Livre de la Chasteté, Compasé par Jésudenah, Évâque de Baçrah.. Roma : Ecolé Française de Roma. Mélanches dʼarchélogie et dʼhistorie, 1896. S. 186.
- ↑ COLLESS, Brian Edric. The Mysticism of John Saba: II. John Saba and the Legacy Syriac Christian Mysticism. Melbourne : (PhD thesis). Department of Middle Eastern Studies, The University of Melbourne,, 1969.
- ↑ BEULAY, Robert. Des centuries de Joseph Hazzaya retrouvées?. Kaslik : Parole de l‘Orient: revue semestrielle des études syriaques et arabes chrétiennes: revue d‘études et de recherches sur les églises de langue syriaque. — vol. 3, n° 1,, 1972.