Jód

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jód
53 telúr ← jód → xenón
Br

I

At
I
Vzhľad
sivá látka kovového lesku, v parách fialový
jód
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo jód (iodum), I, 53
Umiestnenie v PSP 17. skupina5. periódablok p
Séria halogény, nekovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 126,90447 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d1 5s2 5d5
Atómový polomer 140 pm
Kovalentný polomer 139 pm
Van der Waalsov pol. 198 pm
Iónový polomer
pre: I-
216 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,66 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 008,4 kJ.mol−1
2: 1 845,9 kJ.mol−1
3: 3 180 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) -I, I, III, V, VII
Št. potenciál
(I2/I-)
0,5355 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 4,933 kg·dm−3
Teplota topenia 386,85 K (113,7 °C)
Teplota varu 457,4 K (184,25 °C)
Kritický bod 819 K; 11,7 MPa
Trojný bod 386,55 K; 12,1 kPa
Sk. teplo topenia 15,52 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 41,57 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 54,44 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 260 282 309 342 381 457
Iné
Kryštálová sústava rombická
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 13 nΩ·m
Tep. vodivosť 0,449 W·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku 7,7 GPa
Reg. číslo CAS 7553-56-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 123I synt. 13 h. ε, γ 0,16 123Te
127I 100 % stabilný s 74 neutrónmi
Radioactive.svg 129I stopy 15,7x106 r. β- 0,194 129Xe
Radioactive.svg 131I synt. 8,02070 d. β-, γ 0,971 131Xe
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému jód.
Pozri aj chemický portál

Jód, Iodum (gr. iodes), je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53.

Patrí do skupiny halogénov a po astáte najmenej elektronegatívny halogén. Tvorí tmavofialové dostičkovité kryštáliky. Je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správný vývoj organizmu.

Využíva sa v medicíne na dezinfekciu okolia rán a v liekoch, v potravinárstve, pri fotografovaní a na výrobu farieb. Aj keď je jeho rozšírenie v slnečnej sústave a zemskej kôre zriedkavé, je rozpustený v morskej vode.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]