Jadrová a vyraďovacia spoločnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Súradnice: 48°09′36″S 17°09′47″V / 48,160053°S 17,163085°V / 48.160053; 17.163085

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená6. júl 2005
ZakladateľSlovenské elektrárne
SídloTomášikova 22, 821 02 Bratislava[1], Slovensko
PôvodSlovensko
VedeniePavol Švec
(predseda dozornej rady)
Peter Čižnár
(predseda predstavenstva a generálny riaditeľ)
Územný rozsahSlovensko
Vlastník100% Slovenská republika
Ministerstvo hospodárstva
Webová stránkawww.javys.sk
Sídlo spoločnosti na Tomášikovej ulici č. 22 v Bratislave

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS) je akciová spoločnosť vo vlastníctve štátu (v zastúpení Ministerstvom hospodárstva).[2] Poslaním spoločnosti je „Prevádzkovanie, udržiavanie a vyraďovanie jadrových zariadení; nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom; poskytovanie jadrových služieb v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.“[3] RNDr. Ing. Pavol Švec, CSc. je predseda dozornej rady, Ing. Peter Čižnár predseda predstavenstva a generálny riaditeľ.[2] JAVYS vlatní 51% akcií Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS), ktorá má pripravovať projekt tretej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.[4]

Činnosť spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vyraďovanie elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi činnosti JAVYS patrí vyraďovanie elektrárne A1. Tento proces sa začal uznesením vlády ČSSR č. 135 z roku 1979.[5] Ukončenie vyraďovania sa predpokladá do roku 2033.[5] V priebehu I. etapy vyraďovania, v rokoch 1994 až 2009 bolo vybudované aj Republikové úložisko pre stredne aktívne rádioaktívne odpady v Mochovciach.[6] Do roku 2016 bude prebiehať II. etapa Projektu vyraďovania JE A1. Je zameraná na „likvidáciu pôvodných, v súčasnosti už neprevádzkovaných technologických zariadení elektrárne, likvidáciu stavebných konštrukcií po uvoľnení priestorov, spracovanie a úpravu [rádioaktívnych odpadov] a ich ukladanie do [Republikového úložiska rádioaktívneho odpadu] v Mochovciach.“[7]

Vyraďovanie elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi činnosti JAVYS patrí tiež vyraďovanie elektrárne V1 Atómových elektrární Bohunice.[8] Práce sa začali po vyradení blokov z prevádzky: prvého bloku k 31. decembru 2006, druhému k 31. decembru 2008.[9] Pred vyraďovaním bolo potrebné vyvezenie paliva a zaplnenie primárneho okruhu demineralizovanou vodou. Samotná prvá fáza vyraďovania sa začala v polovici roka 2011.[8] V súčasnosti prebieha I. etapa vyraďovania „počas ktorej sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.“[10] Etapa bude pokračovať až do roku 2015.[10]

Rádioaktívne odpady[upraviť | upraviť zdroj]

Spracovanie rádioaktívnych odpadov prebieha v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach.[11] Počas ostatných desiatich rokov sa spoločnosť podieľala na 3200 prepravách koncentrátu a kvapalných foriem jadrového odpadu a ďalších 1325 prepráv kontajnerových.[12] Spoločnosť tiež prevádzkuje Republikové úložisko pre nízko a stredne rádioaktívne odpady v Mochovciach, povrchové úložisko rádioaktívneho odpadu.[13] JAVYS bola tiež poverená vybudovaním zariadenia na spracovanie a skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov (IRAO, z použitia v medicíne a priemysle) a zachytených rádioaktívnych materiálov (ZRAM, zachytených na ilegálnych skládkach a podobne).[14]

História spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca JAVYSu, spoločnosť GovCo bola založená k 7. júlu 2005pred blížiacou sa privatizáciu Slovenských elektrární talianskou spoločnosťou Enel. Spoločnosť GovCo k 1. aprílu 2006 „prevzala zodpovednosť za doprevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom“.[15] Neskôr bol názov zmenený na Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS). Rozhodnutím vlády spoločnosť k 26. septembru 2008 zmenila svoje sídlo z Jaslovských Bohuníc do Bratislavy.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kontakt [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  2. a b Valné zhromaždenie, Dozorná rada, Predstavenstvo [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  3. Vízia a poslanie [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  4. Rokovania s Rusmi o novej atómovej elektrárni budú pokračovať [online]. Petit Press, 03.07.2013, [cit. 2013-07-08]. Dostupné online.
  5. a b Vyraďovanie JE A1 [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  6. Projekt vyraďovania I. etapa [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  7. Projekt vyraďovania II. etapa [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  8. a b Vyraďovanie JE V1 [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  9. Ukončovanie prevádzky a príprava na vyraďovanie [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  10. a b Prvá etapa vyraďovania [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  11. Spracovanie RAO [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  12. Preprava RAO [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  13. Ukladanie RAO [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  14. IRAO a ZRAM [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  15. a b História [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]