Jadrová elektráreň Akkuyu

Jadrová elektráreň Akkuyu (Akkuyu Nükleer Güç Santrali A.Ş.)
jadrová elektráreň
Štát	Turecko
Región	Stredomorský región
Okres	Mersin
Súradnice	36°08′40″S 33°32′28″V
Položenie zákl. kameňa	3. apríla 2018
- Uvedenie do prevádzky	2023
- Typ reaktoru	PWR - VVER-1200/509
- Dodávateľ	Atomstrojexport
- Chladenie	Stredozemné more
Poloha elektrárne v rámci Turecka
Webová stránka: www.akkunpp.com
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zátoka, na brehu ktorej prebieha výstavba JE Akkuyu.

Prezidenti Turecka a Ruska Recep Tayyip Erdoğan (vľavo) a Vladimir Putin pri položení základného kameňa JE Akkuyu 3. apríla 2018.

Jadrová elektráreň Akkuyu (tur. Akkuyu Nükleer Güç Santrali) je jadrová elektráreň s jedným blokom v etape spúšťania a tromi ďalšími blokmi vo výstavbe v lokalite Akkuyu, v meste Büyükeceli v provincii Mersin v juhovýchodnom Turecku. Je to prvá jadrová elektráreň v krajine.

Poloha elektrárne

Budúca jadrová elektráreň Akkuyu vyrastá na tureckom pobreží Stredozemného mora medzi mestami Anamur a Mersin. Blízkosť Stredozemného mora je plánovaná na využitie ako prostriedok na chladenie reaktorov.

História

V máji 2010 Rusko a Turecko podpísali dohodu, že dcérska spoločnosť ruskej štátnej atómovej firmy Rosatom - Akkuyu NGS Elektrik Uretim Corp. (APC: Akkuyu Project Company) — postaví, bude vlastniť a prevádzkovať jadrovú elektráreň v Akkuyu, ktorá sa bude skladať zo štyroch blokov typu VVER, každého z nich z výkonom 1 200 MW. Dohoda bola ratifikovaná tureckým parlamentom v júli 2010. Inžinierske a zameriavacie práce na stavbe začali v roku 2011.

V roku 2013 ruská firma Atomstrojexport (ASE), inžinierska divízia Rosatomu špecializujúca sa na stavbu jadrových elektrární, podpísala kontrakt na prípravu staveniska pre budúcu JE Akkuyu s tureckou stavebnou firmou Ozdogu. Zmluva zahŕňala tiež archeologické práce na stavenisku.

Oficiálna ceremónia začiatku projektu sa uskutočnila v apríli 2015. Hlavné stavebné práce započali v marci 2018 a prvý blok elektrárne by mal byť v operačnom stave v roku 2023. Očakáva sa, že zvyšné tri bloky budú hotové do roku 2025. Pôvodný dátum spustenia elektrárne do prevádzky bol rok 2020. Elektráreň by pri plnom výkone mala uspokojiť dopyt po elektrine v krajine na 6 až 7 %.

9. decembra 2015 agentúra Reuters informovala, že Rosatom zastavil stavebné práce na elektrárni a Turecko hľadalo iných potenciálnych kandidátov pre projekt. Rosatom a Ministerstvo energetiky a nerastných surovín Turecka však rýchlo popreli tieto tvrdenia. Napriek nárastu napätia medzi Ruskom a Tureckom, spôsobeného tureckým zostrelením ruského lietadla Suchoj Su-24 24. novembra 2015, ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že rozhodnutie pokračovať je čisto na komerčnej báze. Zdroj povedal agentúre RIA Novosti, že spoločnosť, ktorá stavala elektráreň, plánovala naďalej pokračovať s operáciami v Turecku.

V marci 2019 bola dostavaná betónová základová doska prvého bloku.

Financovanie

Financovanie stavby je vykonávané ruskými investormi, pričom 93% pochádza od dcérskych spoločností Rosatomu. Až do 49% podielov môže byť neskôr predaných iným investorom. Potenciálni investori sú turecké firmy Park Teknik a Elektrik Üretim.

Turecká spoločnosť na obchod a kontrakty s elektrinou (TETAS) garantovala, že odkúpi 70% elektriny vytvorenej z prvých dvoch blokov a 30% z tretieho a štvrtého bloku na základe zmluvy s platnosťou na 15 rokov. Elektrina bude TETAS-om vykupovaná za cenu 12,35 USD za kilowatthodinu, pričom zvyšná elektrina bude producentom predávaná na otvorenom trhu.

Výhrady a kritika projektu

Najvýznamnejšia výhrada voči projektu je, že mesto Büyükeceli a okolité pobrežie môže po realizácii výstavby elektrárne stratiť svoj turistický potenciál. Büyükeceličania sa tiež obávajú, že už teraz nízka populácia mesta poklesne ešte viac a mesto stratí svoje mestské výsady. Predseda mestskej ekonomickej rady, Alper Gursoy, však tiež dodal, že jadrová energia je potrebná pre turecké hospodárstvo a z výstavby veľkej jadrovej elektrárne môže mesto ekonomicky profitovať.

17. apríla 2011 bola v Mersine sformovaná ľudská reťaz na protest proti rozhodnutiu o výstavbe. Bolo plánované, že sa živá reťaz uskutoční na 30 miestach, kde sa vytvoria malé reťaze pozdĺž diaľnice vedúcej z Mersinu do Akkuyu. Keďže účasť na proteste bola väčšia, ako sa očakávalo, niektoré reťaze boli spojené. Východný koniec reťaze bol v strede Mersinu a reťaz siahala neprerušená na západ na diaľnici až 20 kilometrov. Akcie sa tiež zúčastnili okresné mestá na západ od lokality, Silifke a Erdemli, ako aj najbližšie Büyükeceli. „Zemetrasenie Tóhoku a následná vlna cunami v roku 2011 v Japonsku dokázali, ako nebezpečná je jadrová technológia“, povedal Sabahat Aslan, hovorca mersinského proti-jadrového hnutia. „Tento protest sme zorganizovali, aby sme povedali „nie“ jadrovým elektrárňam, ktoré ohrozia budúce generácie“.

12. januára 2015 bolo oznámené, že podpisy špecialistov na vládou vydávanej správe o dopadoch na životné prostredie (EIA) boli sfalšované. Špecialisti rezignovali 6 mesiacov pred odovzdaním správy a contracting spoločnosť následne vykonala unilaterálne zmeny v správe. Odhalenie vyvolalo protest v Severnej Nikózii (samozvaná Severocyperská turecká republika). Výstavba elektrárne Akkuyu je kontroverzná na Cypre kvôli jej blízkosti k ostrovu. Výstavbu kritizuje tiež cyperská vláda z Nikózie. Európsky parlament odporučil, aby bola stavba elektrárne zastavená, keďže sa nachádza v oblasti náchylnej na zemetrasenia. Na 22. apríla 2019 je naplánovaná veľká demonštrácia a ľudská reťaz v Nikózii na protest proti postupujúcej výstavbe v Akkuyu. Živú reťaz podporila väčšina grécko-cyperských aj turecko-cyperských ľavicových strán a environmentálnych organizácií.

Riziko zemetrasenia

Mapa rizika zemetrasení v Turecku a v regióne Levantu.

Turecká vláda zvolila lokalitu jadrovej elektrárne v Akkuyu kvôli malej hustote obyvateľstva nízkym rizikám zemetrasení. Seizmické riziko v provincii Mersin, čo sa týka špičkového zrýchlenia (peak ground acceleration) s 10% pravdepodobnosťou prekročenia (alebo 90% pravdepodobnosťou neprekročenia) v priebehu ďalších 50 rokov, je 1,6 % g (percento gravitácie špičkového zrýchlenia). Problémom je fakt, že hoci sa predpokladalo, že zlomová línia Ecemiş v juhovýchodnom Turecku je neaktívna a preto sa pristúpilo k lokalite Akkuyu, lokalitu Mersinu zasiahlo 30. júla 2015 zemetrasenie o magnitúde 5,2, čo podkopalo argumenty o bezpečnosti lokality. JE Akkuyu je navrhovaná, aby vydržala zemetrasenie do magnitúdy 6,5.

Environmentálna záťaž

Turecký jadrový fyzik a environmentalista Hayrettin Kılıç kritizoval otvorenie elektrárne Akkuyu, nakoľko podľa neho negatívne ovplyvní pozemské aj morské ekosystémy v oblasti zariadenia a spôsobí nenávratné škody.