Jadrová elektráreň Temelín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jadrová elektráreň Temelín
(Jaderná elektrárna Temelín)
jadrová elektráreň
Pohľad na chladiace veže a budovy ETE
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres České Budějovice
Obec Temelín
Súradnice 49°10′48″S 14°22′47″V / 49,18°S 14,379722°V / 49.18; 14.379722
Stav V prevádzke
 - Uvedenie do prevádzky 2002-2003
 - Typ reaktorov Tlakovodný reaktor (VVER 1000 V-320)
 - Dokončené
a plánované bloky 		2 + 2
 - Elektrická kapacita
(+ plánovaná) 		2x 1 086 MW (+ 2 x 1 100 MW)
Poloha elektrárne v rámci Česka
Poloha elektrárne v rámci Česka
Webová stránka: www.cez.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
budovy ETE.

Jadrová elektráreň Temelín, všeobecne často nazývaná iba Temelín (skratka ETE, kedysi tiež JETE alebo JET), je elektráreň s najväčším inštalovaným výkonom v Česku, jedna z dvoch českých jadrových elektrární. Nachádza sa v obci Temelín v Juhočeskom kraji, v okrese České Budějovice. Elektráreň je častým terčom kritiky zo strany českých aj zahraničných ekologických organizácií a hornorakúskej vlády, kvôli čomu je jednou z dôležitých tém česko-rakúskej politiky. Jej výstavba začala v roku 1985, s dátumom dokončenia v roku 2002 však ide o jednu z najnovšie dostavaných jadrových elektrární v Európe.[1]

Elektráreň má inštalované dva bloky z pôvodne plánovaných štyroch, každý má po rekonštrukcii elektrický výkon 1086 MW (pôvodný výkon bol 1000 MW). V roku 2006 elektráreň vyrobila približne 12 TWh (43,2 PJ ) elektrickej energie, čo predstavovalo približne 14% výroby elektriny v Česku a okolo 23% výroby ČEZ. Podiel na inštalovanom výkone elektrární v Česku bol v roku 2005 11,43%.[2]

Riaditeľom ETE je od septembra 2017 Jan Kruml, ktorý nahradil Bohdana Zroneka.[3]

Poloha a ostatné geografické informácie[upraviť | upraviť zdroj]

JE Temelín sa nachádza v Juhočeskom kraji asi 5 km južne od mesta Týn nad Vltavou a 24 km severne od Českých Budějovíc pri obci Temelín v miestach, kde stála dedina Temelínec. Má súradnice 49°10'48" severnej šírky a 14°22'47" východnej dĺžky. ETE je vzdialená asi 45 až 50 km od hraníc s Nemeckom a Rakúskom.[4]

Nadmorská výška Temelína je asi 500 m.n.m. Rieka Vltava je vzdialená približne 5 km východne.[5][6]

Elektráreň sa nachádza na pozemku s rozlohou 143 ha (z toho 123 ha je oplotených), ktorý patrí spoločnosti ČEZ. Na pozemku je dostatok miesta aj pre prípadné dostavanie elektrárne o zvyšné dva bloky.[4] Ide konkrétne o parcelu č. 180/1 na katastrálnom území Křtěnov, parcelu č. 1053/1 na k. ú. Březí u Týna nad Vltavou, a parcelu č. 1044/3. v k. ú. Temelínec.[7]

Lokalita Temelína bola určená na základe viacerých bezpečnostných, technických i ekonomických kritérií. Blízkosť Vltavy a vodného diela Hněvkovice zaisťuje dostatok vody pre chladenie, zároveň vďaka pomerne vysokej nadmorskej výške však elektráreň nemôže byť ohrozená povodňami.

Z ekonomického a energetického hľadiska je dôležité umiestnenie na juhu štátu - uhoľné elektrárne sa nachádzajú v blízkosti ložísk uhlia v severných Čechách a na severnej Morave, umiestnenie elektrárne na juhu tak uľahčuje a zlacňuje prenos elektriny (to je aj jeden z dôvodov umiestnenia JE Dukovany na južnú Moravu).

Temelín leží z geologického hľadiska na moldanubickém chrbáte, ktorý je do istej miery pokračovaním Lišovského prahu, v seizmicky pokojnej a geologicky stabilnej oblasti,[8] na skalnom podloží a mimo geologických zlomov.[9]

Rez budovou, v ľavej časti je reaktorová hala, v pravej turbogenerátor.

Južné Čechy, všeobecne aj okolie Temelína, sú v porovnaní s priemerom aj inými oblasťami Česka riedko osídlené[10] a okolie Temelína je z veľkej časti zalesnené, čo je výhodné z bezpečnostného hľadiska, ale nevýhodné pre využitie odpadového tepla.[4] Napriek relatívne nižšej hustote zaľudnenia kvôli výstavbe elektrárne bolo kvôli výstavbe elektrárne zbúraných šesť obcí.[11]

V predbežnej fáze sa uvažovalo o umiestnení elektrárne pri obci Malovice (plánovaná elektráreň bola označovaná ako JEMA),[12] ktorá však bola práve kvôli nedostatočnej geologickej stabilite zavrhnutá. Neskôr bola skúmaná lokalita Dubenec (v obci Dívčice), ktorá však bola vhodná na stavbu maximálne dvoch blokov. Prieskum realizovala inžinierska organizácia Terplan.[13]

Pásmo havarijnej pripravenosti bolo Štátnym ústavom pre jadrovú bezpečnosť 5. augusta 1997 stanovené na 13 km (v určitých miestach siaha ešte o trochu ďalej).[14]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Budovy pri hlavnom vchode a parkovisko ETE.

Jadrová elektráreň Temelín bola plánovaná ešte za socialistického Česko-Slovenska ako jedna z hlavných stavieb energetického systému Československa a bývalej RVHP. V Československu boli už predtým uvedené do prevádzky bloky Atómových elektrární Bohunice (EBO, na Slovensku) a tiež Jadrová elektráreň Dukovany (v Česku), približne súbežne s Temelínom sa plánovala aj stavba Jadrovej elektrárne Mochovce (EMO, na Slovensku).

Výhľadovo sa pre Česko počítalo so stavbou Jadrovej elektrárne Blahutovice (skratka EBLA) na severnej Morave, Jadrovej elektrárne Tetov (skratka AJETO) v stredných Čechách a v dlhšom časovom horizonte aj so stavbou jadrovej elektrárne označovanej ako ESEV (Elektráreň Severné Čechy), ktorá mala nahradiť dosluhujúce uhoľné elektrárne.[15]

Investičný zámer na stavbu elektrárne bol vydaný v roku 1979, rozhodnutie o výstavbe 1. a 2. bloku bolo vydané v roku 1980, v roku 1981 bola o výstavbe 1. a 2. bloku uzavretá dohoda medzi Sovietskym zväzom a Československom, ktorá bola v roku 1982 rozšírená o 3. a 4. blok. Pôvodne však boli zvažované iné lokality ako Temelín (pozri vyššie). V novembri 1986 bolo vydané stavebné povolenie a vo februári 1987 začala stavba prevádzkových objektov, prípravné práce však začali už v roku 1983. V roku 1988 bola dokončená prvá z pôvodne plánovaných chladiacich veží.[14] Podľa pôvodných plánov mal byť 1. blok elektrárne dokončený v roku 1992, 4. v roku 1997.[16]

Kvôli stavbe elektrárne boli vysídlené a zbúrané osady Březí u Týna nad Vltavou, Knín, Křtěnov, Podhájí a Temelínec. Kvôli stavbe vodnej nádrže Hněvkovice, ktorá bola primárne vybudovaná ako zdroj technologickej vody pre elektráreň, boli vysídlené a zbúrané osady Jaroslavice a Buzkov a časť osady Purkarec.[17]

Po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Budovy pri hlavnom vchode a parkovisko ETE.

Po roku 1989 (čiastočne už pred ním) sa stavba začala výrazne preťahovať. Predovšetkým z Rakúska sa ozývali silné protesty proti dostavbe elektrárne a v médiách odporcovia jadrovej energetiky o.i. často spochybňovali jej bezpečnosť. Jednou z prvých akcií bola už v decembri 1989 rozpracovaná kampaň hnutia Greenpeace Stop ČSSRnobyl!, ktorá na základe odborne nespôsobilej práce Ing. Emila Málka, CSc. z roku 1983 rozvinula teóriu o nedostatočnej bezpečnosti zariadenia. Už vtedy ju odborníci z Fakulty jadrovej a fyzikálno inžinierske ČVUT spochybnili a odmietli ako úplne nezmyselnú a vyvrátenú.[18] Priaznivci ETE naopak upozorňovali na to, že výroba energie z jadra je ekologickejšia (predovšetkým v súvislosti s ekologicky poničeným časťami severných Čiech).

Na odporúčanie (o.i.) MAAE sa začali prepracovávať projekty a pôvodný (sovietsky resp. ruský) systém riadenia a kontroly bol nahradený novým (kontrakt bol v roku 1993 udelený americkej spoločnosti Westinghouse).[19] Rovnaký systém firma inštalovala aj do britskej jadrovej elektrárne Sizewell B.

Zároveň nebolo kvôli spoločenským zmenám úplne jasné, aká bude energetická potreba štátu po zániku alebo reštrukturalizácii mnohých podnikov energeticky náročného ťažkého priemyslu. Proti elektrárni sa po celú dobu jej výstavby stavalo množstvo českých aj zahraničných mimovládnych protijadrových organizácií. V januári 1990 boli pozastavené práce na 3. a 4. bloku, v marci 1990 rozhodla federálna vláda Mariána Čalfu dostavať iba 1. a 2. blok. O osude Temelína rokovala 15. júna 1992 aj vláda Petra Pitharta, ktorá však rozhodnutie v predvolebnej dobe prenechala nasledujúcej vláde, iba odporučila opatrenia týkajúce sa financovania Temelína a obmedzenia monopolu ČEZ.[20] Dostavba prvých dvoch blokov bola znovu schválená 10. marca 1993 vládou premiéra Václava Klausa, pre dostavbu hlasovala vláda takmer jednohlasne v pomere 18:0, iba minister životného prostredia František Benda sa zdržal.[14][21] Tretí a štvrtý blok bol zakonzervovaný v rozsahu kompletne dokončených zemných prác na základovej škáre.

Pohľad na Temelín z lúky nad Lhotou pod Horami.

Protesty Rakúska po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Proti Temelínu v podstate od začiatku brojilo Rakúsko, situácia sa vyostrila na konci 90. rokov v súvislosti s približujúcim sa vstupom Česka do EÚ a vstupom krajne pravicovej FPÖ do rakúskej vlády (Česko sa ako jediná z tzv. kandidátskych krajín pripojila k diplomatickému bojkotu Rakúska).[22] FPÖ dokonca požadovala, aby Rakúsko v prípade spustenia Temelína zablokovalo vstup Česka do EÚ.[23] Proti Temelínu však vystupovali, hoci menej ostro, všetky významné rakúske politické strany.[19] 6. mája 1999 sa v rezolúcii k dostavbe Temelína dokonca kriticky vyjadril Európsky parlament,[24] česká vláda však 12. mája 1999 pomerom 11:8 dostavbu Temelína potvrdila.[14] O dostavbu Temelína sa dlhodobo zasadzoval predovšetkým minister priemyslu a obchodu Miroslav Grégr, ktorý dokonca získal prezývku "atómový dědek".[25] Obdobne získal neskôr minister zahraničných vecí ČR Karel Schwarzenberg prezývku "atómový knieža" potom, čo kritizoval blokády hraničných priechodov Rakúska s Českom.

V dňoch 14.-21. januára 2000 sa v Rakúsku uskutočnilo tzv. podpisové referendum, v ktorom sa celkom 915 220 rakúskych občanov (15,53% oprávnených voličov) vyslovilo pre podmienenie vstupu Česka do EÚ odstavením Temelína.[23][26] Situácia sa upokojila po podpísaní Melkského protokolu 12. decembra 2000, ku ktorého vyrokovaniu medzi Českom a Rakúskom napomohlo aj úsilie EÚ, predovšetkým komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena.[27][19]

V roku 2004 zamietli poslanci Juhočeského kraja ďalšie rozšírenie elektrárne (dostavbu 3. a 4. bloku).[28] Po kolaudácii Temelína v roku 2006 vypukli spory s Rakúskom opätovne.

Vývoj po voľbách v Česku v roku 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 2006 si v koaličnej zmluve Strana zelených vymohla, že vláda počas svojho volebného obdobia nebude pripravovať stavbu ďalších jadrových blokov. Pre otázky energetiky vláda vytvorila nezávislý orgán, tzv. Pačesovu komisiu, ktorá sa v júli 2008 postavila za jadrovú energetiku a navrhla zahájiť proces posudzovania vplyvov ďalších reaktorov na životné prostredie (EIA).[29] Spoločnosť ČEZ následne o proces EIA 11. júla 2008 požiadala.[30] Vtedajší predseda SZ Martin Bursík komisiu kritizoval, nehodlal však EIA zabraňovať.[31] EIA však predstavuje iba prvý z mnohých krokov nutných na povolenie dostavby ETE. ČEZ predpokladal, že stavba by mohla byť zahájená v roku 2014, a 3. blok by mohol byť spustený v roku 2020.

Dnňa 7. apríla 2009 udelil Juhočeský kraj súhlas s dostavbou 3. a 4.bloku elektrárne výmenou za približne 4 miliardy Kč, ktoré ČEZ do širšieho okolia elektrárne investuje (opravy ciest, dostavba diaľnice). ČEZ požiadal dokonca o postavenie druhej železničnej trasy do elektrárne.[32]

Proti rozhodnutí protestovali predstavitelia Strany zelených a združenia Jihočeské matky, kritizovali okrem iného absenciu verejnej diskusie v procese schvaľovania (verejnosť bola zahrnutá do programu dodatočne, až pri zahájení konania).[28] Medzi zastáncov dostavby naopak patrí napr. združenie Jihočeští taťkové. Okrem toho je podľa niekoľkých nezávislých výskumov v Česku dlhodobo okolo 70 % obyvateľov za ďalší rozvoj jadrovej energie. K zaujímavostiam patrí, že táto otázka má podporu nadpolovičnej väčšiny dokonca aj medzi voličmi Strany zelených.[33]

Spustenie Temelína a jeho prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

JE Temelín

Palivo pre prvý blok bolo zavedené v júli 2000, 9. októbra 2000 bolo aktivované a 21. decembra 2000 bol prvý blok po prvýkrát pripojený do rozvodnej siete. Skúšobná prevádzka prvého bloku bola zahájená 10. júna 2002.

V júni 2002 bolo zavezené palivo pre druhý blok a 17. augusta 2002 bola zahájená reakcia. K rozvodnej sieti bol druhý blok po prvý raz pripojený 29. decembra 2002 a skúšobná prevádzka začala 18. apríla 2003.

V piatok 3. novembra 2006 bol Temelín skolaudovaný, rozhodnutie nadobudlo právnoplatnosť v pondelok 6. novembra 2006.[34]

Koeficient ročného využitia v roku 2006 sa napriek všetkým technologickým problémom priblížil ku 70%. Po ich doriešení začal dosahovať hodnoty okolo 85% a ročná výroba dosiahla hodnotu 15 TWh.[35][36] 18. júla 2010 o 16:02 dosiahla celková výroba elektrárne od zahájenia prevádzky 100 miliárd kWh. Také množstvo elektriny by pokrylo spotrebu celého Česka na 18 mesiacov a Temelín na jej výrobu potreboval asi 3500 dní.[37]

V marci 2019 bola zahájená stavba 26 kilometrov dlhého teplovodu z tejto jadrovej elektrárne do Českých Budějovíc.[38]

Ekonomické aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cena[upraviť | upraviť zdroj]

Celkové investiční náklady na dva bloky s celkovým elektrickým výkonom 2 000 MW dosiahli aj z dôvodov zásadných úprav projektu v priebehu výstavby 98 mld. Kč (cena do konca septembra 2004), čo predstavuje investičné náklady 50 000 Kč za kW.[39] Stavbu financovala spoločnosť ČEZ pomocou úverov, ktoré poskytli dve bankové konzorciá (konzorcium bánk vedené bankou Citibank (USA) a konzorcium bánk vedené bankou Fortis bank (Belgicko)), za úvery sa zaručil štát a americká Exim Bank [1].[40] Čisto ekonomická návratnosť investície je odhadovaná na menej ako 20 rokov.

Odvody na jadrový účet[upraviť | upraviť zdroj]

Za každú vyrobenú kilowatthodinu elektriny odvádza ČEZ 5 halierov na tzv. jadrový účet, kde sa zhromažďujú prostriedky na uloženie vyprodukovaného rádioaktívneho odpadu a jeho prepracovanie.[41] ČEZ musí vytvárať aj finančné rezervy na budúcu likvidáciu elektrárne.[42]

Pre prípad vážnej havárie je Temelín poistený u medzinárodného poolu poisťovní. Limit plnenia však nedosahuje ani 1% predpokladaných nákladov v prípade vážnej havárie. To však nie je problém iba jadrových elektrární, ale tiež väčšiny hydroelektrární alebo iných veľkých priemyselných komplexov.

Ekonomické aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Výrobné ukazovatele ETE[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Výroba [TWh] 1,156 5,439 12,116 12,692 10,983 12,021 12,264 12,103 13,253 13,823
Rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Výroba [TWh] 13,914 15,302 15,065 14,953 14,232 12,149 16,479 15,662

Kurzívou sú vyznačené čísla u rokov, v ktorých elektráreň dosiahla nový rekord v množstve vyrobenej elektriny, prípadne je plánované, že ho dosiahne.[chýba zdroj]

Koeficient ročného využitia za rok 2012 dosiahol 87,1%.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Reactor Database [online]. World Nuclear Association, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Roční zpráva 2006 Jaderné elektrárny společnosti ČEZ, a. s. [online]. ČEZ, a. s., [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ ČEZ zřizuje jadernou divizi, povede ji dosavadní šéf Temelína [online]. Týden, 18.5.2017, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ a b c Jaderné elektrárny v ČR: Temelín a Dukovany [online]. Jaderné elektrárny, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ Vnější havarijní plán jaderné elektrárny Temelín [online]. Týn nad Vltavou: Město Týn nad Vltavou, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. Archivované 2007-10-07 z originálu. (po česky)
  6. ↑ ZHP Mapa [online]. Týn nad Vltavou: Město Týn nad Vltavou, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. Archivované 2007-10-10 z originálu. (po česky)
  7. ↑ Kapitola A.3. Umístění [online]. Energetik.cz, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. Archivované 2012-04-16 z originálu. (po česky)
  8. ↑ Ještě jednou Lišov a něco víc z jižních Čech a okolí [online]. Zeměměříč, 05/2005, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  9. ↑ NEUMANN, Jan. Začátky jaderné energetiky v Československu. [s.l.] : Ústav jaderného výzkumu Řež, 2005. (po česky)
  10. ↑ Charakteristika [online]. Český statistický úřad, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  11. ↑ DOLEJŠÍ, Václav. Ekonomické, sociální a environmentální dopady výstavby a provozu Jaderné elektrárny Temelín na Jihočeský kraj (Bakalárska práca) [online]. Brno: Masarykova univerzita, júl 2006, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  12. ↑ Obec Purkarec [online]. Purkarec: Spolek Vltavan v Purkarci, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ ZDRAŽIL, Vladimír, et al.. Vybrané charakteristiky půd v havarijní zóně JE Temelín [online]. Praha: Česká zemědělská univerzita, 2012, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ a b c d HEZOUČKÝ, František. Technické problémy při uvádění Jaderné elektrárny Temelín do provozu [online]. Praha: České vysoké učení technické, 2005, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ Využití energií z jaderné elektrárny Temelín: 3.-4. října 1989 České Budějovice. [s.l.] : [s.n.], 1989. ISBN 80-02-99697-6. (po česky)
  16. ↑ Denní zpravodajství ze sveta energetiky. Pátek 30.11. 2001 [online]. 30.11.2011, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  17. ↑ SUDOVÁ, MARTINA, 1971-. Vltavotýnsko : krajem dvou řek. České Budějovice : Veduta, 2010. (Vyd. 1.) ISBN 978-80-86829-54-8.
  18. ↑ Hrozba ČSSRnobylu? [online]. Praha: Rudé právo, 30.12.1989, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  19. ↑ a b c BÖCK, Helmuth a Dana DRÁBOVÁ. Rizika přesahující hranice: Případ Temelín. Praha : Česká nukleární společnost, 2006. ISBN 80-02-01794-3. S. 22-23. (po česky)
  20. ↑ Usnesení vlády z 15. 6. 1992 [online]. Praha: Vláda Českej republiky, 15.6.1992, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  21. ↑ Carolina, číslo 67 [online]. Praha: Univerzita Karlova, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  22. ↑ BENÁČEK, Ondřej. Rakousko versus Česká republika [online]. Europeum, 10.1.2001, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. Archivované 2007-06-27 z originálu. (po česky)
  23. ↑ a b MAREŠ, Miroslav. Česko-rakouské vztahy – nejasná budoucnost [online]. Europeum, 19.6.2002, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. Archivované 2007-06-27 z originálu. (po česky)
  24. ↑ Evropský parlament schválil kritickou rezoluci o Temelínu [online]. MF Dnes, 7.5.1999, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  25. ↑ ŽIŽKA, Jan. „Atomový dědek“ Miroslav Grégr: Proč jsme zrušili privatizaci ČEZu [online]. O Energetice.cz, 26.4.2017, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po česky)
  26. ↑ GINGRICH, André; BANKS, Marcus. Neo-nationalism in Europe and Beyond: Perspectives from Social Anthropology. [s.l.] : Berghahn Books, 2006. ISBN 978-1-84545-189-9. S. 146. (po anglicky)
  27. ↑ ŠKODOVÁ, Alena. VERHEUGEN SUPPORTS THE CZECH REPUBLIC IN THE TEMELIN ISSUE [online]. Praha: Radio Praha, 11.9.2001, [cit. 2019-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ a b MLSOVÁ, L.. Jihočeský kraj otočil, podpořil dostavbu Temelína [online]. MF Dnes, 7.4.2009, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po česky)
  29. ↑ PRAVEC, Josef. Pačesova komise prolomila mlčení [online]. Hospodářské noviny, 10.7.2008, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  30. ↑ ČEZ předal dokumentaci EIA k dostavbě elektrárny Temelín na MŽP [online]. ČEZ, 31.5.2010, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  31. ↑ Bursík: Pačesova komise odborně zklamala [online]. Česká televize, [cit. 2019-05-17]. [1448390-bursik-pacesova-komise-odborne-zklamala Dostupné online.] (po česky)
  32. ↑ Dostavba elektrárny Temelín [online]. ČEZ, [cit. 2019-05-17]. [zvazovana-dostavba-elektrarny-temelin.html Dostupné online.] (po česky)
  33. ↑ Postoj české veřejnosti k jaderné energetice [online]. ČEZ, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ Temelín byl po šesti letech výroby elektřiny zkolaudován [online]. Hospodářské noviny, 7.11.2006, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  35. ↑ BARTOVSKÝ TOMÁŠ. Kroky ke zvýšení spolehlivosti JE Temelín [online]. Praha: Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR, 15.3.2007, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  36. ↑ Pozri tabuľku s výrobnými ukazovateľmi.
  37. ↑ Temelín již vyrobil 100 miliard kWh [online]. ČEZ, 19.7.2010, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  38. ↑ O čem se mluvilo už před třiceti lety, nyní konečně spěje ke svému uskutečnění. Horkovod z Temelína bude zásobovat teplem třicet tisíc obyvatel Českých Budějovic [online]. www.moderniobec.cz, [cit. 2020-09-10]. Dostupné online. (po česky)
  39. ↑ Temelín za hubičku [online]. Česká nukleární společnost, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  40. ↑ Temelín se bude stavět dál [online]. iDNES.cz, 13.5.1999, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  41. ↑ FALTÝNEK, Vilém. ČEZ loni přispěla na jaderný účet 1,3 miliardy korun [online]. Český rozhlas, 27.2.2007, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. Archivované 2007-12-16 z originálu. (po česky)
  42. ↑ Nakládání s odpady [online]. ČEZ, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jadrová_elektráreň_Temelín&oldid=7711328“