Jadrová vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ramses II at Kadesh.jpgHusar 1.Rgt.jpgArmy M14 Sage Stock.jpg

Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek ·
Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť ·
Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá ·
Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj ·
Informácie · Atómové zbrane · Psychológia ·
Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj ·
Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna ·
Kontaktný boj · Invázia · Manévre ·
Taktika námorného boja · Informačné technológie ·
Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna ·
Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna ·
Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia ·
Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Jadrová vojna alebo nukleárna vojna alebo atómová vojna je vojna, v ktorej sú použité jadrové[1] a/alebo termonukleárne zbrane. Niekedy sa pre takýto konflikt používa označenie tretia svetová vojna. Jadrová vojna je vedená zbraňami hromadného ničenia, ktoré spôsobujú obrovské škody v krátkom čase a môžu mať dlhotrvajúci škodlivý rádiologický účinok.

Jediným ozbrojeným konfliktom, počas ktorého boli aktívne použité jadrové zbrane bola druhá svetová vojna. Došlo k tomu krátko pred koncom vojny. Jadrové zbrane - lietadlami nesené nukleárne bomby boli zhodené americkými silami na Japonsko. Napadnuté boli mestá Hirošima (6. augusta 1945) a Nagasaki (9. augusta 1945). Tieto útoky boli (spolu so sovietskou ofenzívou proti japonským vojskám v Mandžusku podstatným faktorom, ktorý prinútil Japonsko kapitulovať. Použitie jadrových zbraní v tomto konflikte je dodnes predmetom veľkých polemík.[2] Je však faktom, že nebyť ich použitia vojna v Tichomorí by trvala ešte minimálne ešte niekoľko mesiacov a straty na oboch stranách by boli väčšie.

Istú dobu po druhej svetovej vojne mali monopol na jadrové zbrane Spojené štáty Americké. Sovietsky zväz otestoval svoju prvú atómovú bombu v roku 1949. Následnú studenú vojnu charakterizovali preteky v zbrojení (konvenčnými aj jadrovými zbraňami) a intenzívne ozbrojovanie veľmocí aj ich spojencov jadrovými zbraňami.

Napätá situácia, kedy vážne hrozilo vypuknutie jadrovej vojny medzi veľmocami, bola počas studenej vojny. Vypuknutie vážne hrozilo počas Kubánskej krízy.

Jadrové zbrane v priebehu studenej vojny získali aj tretie krajiny (napr. India, Pakistan, pravdepodobne aj Izrael a iní), takže k jadrovej jadrová vojna nemusela mať len globálny charakter.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. VEJMELKA, Oto, 2004: Vojenský výkladový slovník vybraných operačních pojmů (Pomůcka). Praha: Ministerstvo obrany ČR, s. 86
  2. Crane, C. C., Atomic Bomb, Decision to Employ in Tucker, S. C. (Editor), World War II: a student encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 147 – 148