Jakov Michajlovič Sverdlov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jakov Michajlovič Sverdlov
Jakov Michajlovič Sverdlov
Narodenie3. jún 1885
Nižný Novgorod, Ruská ríša
Úmrtie16. marec 1919 (34 rokov)
Moskva, RSFSR
NárodnosťŽidovská
Zamestnaniepolitik
Alma matergymnázium Nizhny Novgorod Gymnasium
Profesiapolitik, člen Všeruského ústavodarného zhromaždenia
Aktívne roky1917-1919
PríbuzníIda Averbakh a Leopold Leonidovich Averbach
SúrodenciZinovij Peškov a Veniamin Michajlovič Sverdlov
ManželkaKlavdija Timofejevna Novgorodtseva
DetiAndrei Sverdlov
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jakov Michajlovič Sverdlov

Jakov Michajlovič Sverdlov (rus. Яков Михайлович Свердлов; * 3. jún 1885, Nižný Novgorod – † 16. marec 1919, Oriol bol boľševický stranícky predák a vodca RSFSR. Jeho brat bol francúzsky generál Zinovij Peškov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa židovským rodičom, jeho otec pracoval ako rytec. V roku 1902 sa pripojil k Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strane, a roku 1903 do jej boľševickej frakcie, vedenej Leninom.

Zapojil sa do revolúcie z roku 1905. V roku 1906 bol zatknutý, väčšinu času až do roku 1917 sa zdržiaval buď vo väzení alebo v exile. Bol členom redakcie komunistických novín Pravda.[1]

Na začiatku prvej svetovej vojny bol vo vyhnanstve v Turuchansku na Sibíri, kde sa stretol so Stalinom.

Revolúcia 1917[upraviť | upraviť zdroj]

Sverdlov na poštovej známke z roku 1985

Po februárovej revolúcii v roku 1917 sa vrátil do Petrohradu a bol znovu zvolený do ústredného výboru Komunistickej strany spolu s Leninom, Trockým a Stalinom. Zohral dôležitú úlohu v plánovaní októbrovej revolúcie. Spolu s predstaviteľmi ústredného výboru strany sa v januári 1918 podieľal na rozpustení Ústavodarného zhromaždenia,[2] ktorým bola definitívne zahataná možnosť demokratického vývoja krajiny.

Neskôr sa zistilo, že organizoval vraždu cára Mikuláša II. a jeho rodiny, ktorá sa odohrala 17. júla 1918, a že bol za tento zločin plne zodpovedný.

Niekedy je označovaný ako prvý vodca Sovietskeho zväzu. Toto označenie je však chybné, pretože Sovietsky zväz vznikol v roku 1922, tri roky po jeho smrti. Každopádne bol po októbrovej revolúcii zvolený vodcom ruskej SFSR a fakticky viedol krajinu počas rekonvalescencie Lenina po atentáte 30. augusta 1918.

Divadlo a Sverdlov pomník v zasneženom Jekaterinburgu.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa oficiálnej verzie zomrel na španielsku chrípku v meste Oriol počas epidémie.[2] Bol pochovaný v Kremeľskej stene, kde boli neskôr pochovaní aj ostatní boľševici.

Podľa inej verzie zomrel na tuberkulózu. Podľa ďalšej verzie navštívil Morozovovu továreň v meste Oriol, kde bol ťažko zranený miestnymi robotníkmi, kvôli svojmu židovskému pôvodu. Avšak táto skutočnosť mala byť vraj ututlaná, aby nedošlo k poškodeniu obrazu revolúcie.

V rokoch 19241991 niesol Jekaterinburg na jeho počesť meno „Sverdlovsk“. Ukrajinský Dovžansk po ňom bol pomenovaný v rokoch 19382016.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Свердлов Яков Михайлович [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
  2. a b Свердлов Яков Михайлович [online]. megabook.ru, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakov Sverdlov na českej Wikipédii.