Jakub Baradai

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jakub Baradai
edesský biskup
Štát pôsobeniaByzantská ríša
Funkcie a tituly
biskup edesský (nesídlil v meste)
541/2/3 – 578
Biografické údaje
Narodenie490/500
Tella, dnešné Turecko
Úmrtie578
Kasion, Egypt
PochovanýMonastier Pesilta[1]
Svätenia
CirkevSýrska ortodoxná cirkev
Biskup
Konsekrácia541/2/3
Konštantínopol
SvätiteľTheodosios I.
alexandrijský patriarcha
Svätec
Sviatok31. júl
28. november[2]
V cirkváchOrientálna ortodoxná cirkev

Svätý Jakub Baradai[3][4] (iné mená pozri nižšie; * asi 490/500, Tella – † 30. júl/31. júl 578, Kasion)[5][1] bol sýrsky mních, misionár, biskup (metropolita) v Edesse, prívrženec miafyzitizmu (nevhodne, no bežne stotožňovaný s monofyzitizmom)[6][2][7]. Jeho prívrženci sa nazývajú jakobiti.[8] Orientálnymi cirkvami je považovaný za svätého a jeho sviatok pripadá na 31. júla[9]/28. novembra.[2] Mal blízko k cisárovnej Theodore, no i napriek tomu sa za vlády cisára Justiniána I. nevyhol prenasledovaniu, no nikdy nebol zajatý. Prezývku Baradaios si vyslúžil preto, že ako chodil ako žobravý mních a nosil oblečené iba otrhané handry (slovo pochádza z miestneho názvu pre hrubé odevy na kone).[8][10][11] Dochovalo sa niekoľko sýrskych prekladov jeho listov pôvodne písaných v gréčtine.[5][12] Pravdepodobne neprávom mu je priznávané aj autorstvo miafyzitského vyznania viery zachovaného v a eucharistickej modlitby (anafory).[9][13]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jakub Baradai, Jakub Baradáj[13], Jakub Baradé[8], al Baradaj[8], Jakub Burdeáná[14][15], Burdana[13], Baradáj[13]
  • Jakub Zanzalos[14]
  • starogr. Ἰάκωβος ΒαραδαῖοςIakóbos Baradaios, iný prepis: Jakobos Baradaios[10] alebo len Baradaios[13]
  • sýr. ܝܥܩܘܒ ܒܘܪܕܥܝܐ, vedecký prepis: Yaʿqōḇ Būrdʿāyā[16]
  • iné prepisy zo sýrčiny: Ya'qōbh Burdə'āyā/Bardə'ānā[13]
  • arab. مار يعقوب البرادعي[17]
  • lat. Iacobus Baradaeus alebo len Baradaeus[18][13]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

O jeho živote sa dozvedáme z dvoch životopisov. Pripisované bývali Jánovi z Efezu a Kyriakovi z Amidy.[13]

Baradai sa narodil okolo roku 500 v meste Tella (dnešný Viranşehir) do rodiny kňaza Theofila bar-Manua. Následne študoval v monastieri Pesilta na hore Izlá neďaleko Nisibisu,[1][19] kde sa oboznámil s gréckou a sýrskou literatúrou, ako aj s princípmi asketického života.[20] V rokoch 527/528 odišiel na pozvanie cisárovnej Theodory do Konštantínopola. Cisárovná, ktorá sympatizovala s miafyzitmi sa s Baradaiom spriatelila a Baradai tak v Konštantínopole následne pobudol 15 rokov. Po tom, čo antiochijský patriarcha Efrém spustil tvrdé prenasledovanie miafyzitov, požiadala cisárovná Theodora alexandrijského miafyzitského patriarchu Theodosia I., aby vysvätil dvoch sýrskych biskupov, čím sa mal pomer síl v Sýrii vyrovnať. Spojencom Baradaia a miafyzitov v Sýrii bol aj arabský ghasánovský náčelník Hárith ibn Džabala (v gréckych prameňoch aj Arethas). Niekedy v rokoch 541 – 543 tak Theodosios Jakuba vysvätil za biskupa v Edesse, druhým vysväteným biskupom bol Theodóros, biskup v Bostre. Jakub následne neúnavne cestoval po celej Sýrii a Malej Ázii a snažil sa šíriť svoju vieru. Po smrti patriarchu Theodosia na seba sám prevzal úlohy patriarchu a v jednotlivých mestách menoval nových biskupov (zväčša radov sýrskych mníchov), čím pokladal základy jakobitskej cirkvi. Celkovo vysvätil podľa dobových prameňov 27 biskupov a vyše 1000 kňazov.[1] (iné zdroje deklarujú ešte omnoho väčšie čísla).[20] Pre svoju "podzemnú" existenciu boli nazývaní aj akefaloi (bezhlaví).[19] Vo svojich cestách prišiel a založil komunitu až v Efeze, či na ostrove Chios. Cisár Justinián sa Baradaia snažil chytiť, avšak nikdy sa mu to nepodarilo, pretože nenápadne oblečený biskup vždy unikol.[5] Posledné roky svojho života sa snažil zmieriť rivalita medzi antiochijskou a alexandrijskou cirkvou. Zomrel v roku 578 na ceste do Alexandrie[7] v meste Kasion v Egypte.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d JACOB BARADEUS In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:390 – 2:391. (po anglicky)
  2. a b c St. Jacob Baradaeus [online]. Northeast American Diocese of the Malankara Orthodox Syrian Church, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.
  3. jakobita In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.
  4. DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, a. s., 2013-10-29. ISBN 978-80-247-8848-7. S. 185. (po česky)
  5. a b c d JACOB BARADAEUS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1029. (po anglicky)
  6. GEBELT, Jiří a spol. Ve stínu islámu / Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Albatros Media a.s., 2017-01-01. Dostupné online. ISBN 978-80-7429-844-8. S. 79. (po česky)
  7. a b CHILDERS, J. W.. Baradeus, Jacob (c.500–578) [online]. [Cit. 2020-07-01]. (čerpá z knihy The Encyclopedia of Christian Civilization). Dostupné online.
  8. a b c d DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 48.
  9. a b Jacob Baradaeus In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 855.
  10. a b Jakobos Baradaios In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 230.
  11. Jacob Baradaeus In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.
  12. Jakob Baradai In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band 5. Hermeneutik bis Kirchengemeinschaft. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1996. ISBN 3-451-22005-9. S. 724.
  13. a b c d e f g h JAKUB BARADÁJ In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 149. (po česky)
  14. a b Jakub In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl 12. Praha : J. Otto, 1897. Dostupné online. S. 1033. (po česky)
  15. Syrská ortodoxní cirkev In: Syrská ortodoxní církev [online]. leporelo.info, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.
  16. Jacob Baradaeus — ܝܥܩܘܒ ܒܘܪܕܥܝܐ [online]. syriaca.org, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online.
  17. لوريمر, جون. تاريخ الكنيسة - الجزء الثالث. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. (po arabsky)
  18. EYRING, Jeremias Nikolaus. Synopsis historiae literariae qua orientis, graeca, romana, item aliarum linguarum scriptis cultarum literatura tabulis synchronisticis exhibetur auctore Ieremia Nicolao Eyring. [s.l.] : apud B. Vandenhoekii viduam, 1783. Dostupné online. (po latinsky)
  19. a b Jacob Baradai, or Baradaeus, In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 632.
  20. a b Jacobus (15) or James Baradaeus In: HENRY, Wace. Dictionary of Christian Biography and Literature. [s.l.] : Delmarva Publications, Inc., 1911. S. 879 – 880. (po anglicky)