Jakub Surovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jakub Surovec
vodca zbojníckej družiny
Narodenie1715
Tisovec, časť Hámor, Malohontská stolica
Úmrtie10. november 1740
Brezno, šibeničný vrch Viselnice

Jakub Surovec (* 1715, Tisovec, časť Hámor – † 10. november 1740, Brezno, šibeničný vrch Viselnice) bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave.

Jeho otec Ondrej Surovec bol bača na tisovskom salaši.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od detstva pastier, potom želiar a valach na salašoch v okolí Tisovca, Muráňa, na Horehroní. Pre krádež oviec bol väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar 1739 vstúpil do zbojníckej družiny, 1740 zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v Poľsku, neskôr na Orave, potom cez Liptov a Horehronie v Novohradskej a Zvolenskej stolici. Mesto Brezno a Zvolenská stolica podnikli prípravy na jej likvidáciu, 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce Pohronská Polhora. Po výsluchu a mučení bol odsúdený na smrť lámaním na kolese na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave. Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA v Zbojskách za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (čertova dolina).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • František Kreutz: Zbojnícke skupiny na okolí Brezna v XVIII. storočí. In: Brezno sedemstoročné, Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 58 - 67

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]