James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska
| James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska |  | |
|---|---|---|
 | ||
| Základné informácie | ||
| Originálny názov | From Russia With Love | |
| Iný názov | Srdečné pozdravy z Ruska | |
| Žáner | špionážny, akčný, dobrodružný, thriller | |
| Dĺžka | 115 minút | |
| Štát |  Spojené kráľovstvo | |
| Pôvodný jazyk | anglický | |
| Rok | 1963 | |
| Dátum uvedenia | 10. október (Spojené kráľovstvo) | |
| Produkčná spoločnosť | Eon Productions | |
| Distribučná spoločnosť | United Artists | |
| Rozpočet | odhad na 2 milióny dolárov (t. j. približne 20 miliónov eur v roku 2023) | |
| Zárobok | cca 78,9 mil. $ | |
| Ocenenia | The Saturn Awards, Golden Globes, BAFTA | |
| Veková prístupnosť |  | |
| Filmový štáb | ||
| Réžia | Terence Young | |
| Scenár | Richard Maibaum, Johanna Harwood, Berkely Mather | |
| Predloha | Ian Fleming (kniha) | |
| Produkcia | Albert R. Broccoli, Harry Saltzman | |
| Hudba | John Barry | |
| Titulná pieseň | Matt Monro – „From Russia with Love“ | |
| Kamera | Ted Moore | |
| Strih | Peter R. Hunt | |
| Zvuk | John Dennis | |
| Scénografia | Syd Cain | |
| Kostýmy | Jocelyn Rickards | |
| Masky | Basil Newall, Paul Rabiger | |
| Herecké obsadenie | ||
| James Bond | Sean Connery – agent 007 | |
| Bond-girl | Daniela Bianchi – Tatiana Romanova | |
| Hlavný zločinec | Anthony Dawson – Ernst Stavro Blofeld | |
| Ďalej účinkujú | Pedro Armendariz – Kerim Bey Lote Lenyová – Rosa Klebbová Bernard Lee – M Robert Shaw – Red Grant Walter Gotell – Morzeny Vladek Sheybal – Kronsteen Lois Maxwellová – slečna Moneypennyová Desmond Llewelyn – major Boothroyd / Q | |
| Postupnosť | ||
| Predchádzajúci | James Bond: Dr. No (1962) | |
| Nasledujúci | James Bond: Goldfinger (1964) | |
James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska alebo Srdečné pozdravy z Ruska[1]:30, 130 (angl. From Russia With Love) je druhý zo série britských filmov o tajnom agentovi Jamesovi Bondovi. Je natočený podľa rovnomenného románu Iana Flemigna z roku 1957. Je to jeden z mála filmov kde Bond nepoužíva hlášku „Bond. James Bond“. Taktiež ide o poslednú Bondovku, ktorej sa tvorca Bonda Ian Fleming dožil.
Príbeh
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Organizácia SPECTRE nastraží na Bonda pascu. Od ruskej šifrovateľky z Istanbulu príde na MI6 list v ktorom tvrdí že sa zaľubila do Bonda a preto chce dezertovať a priniesť ruský dešifrovací prístroj Lektor ale pod podmienkou že ju bude do Anglicka sprevádzať Bond. Napriek tomu že P aj jej stará mama v tom videli jasnú pascu výzvu prijali. Bonda pri snahe odísť z Turecka s agentkou aj Lektorom čaká niekoľko nepríjemných situácií. SPECTRE však chce zneškodniť Bonda v Orient Exprese. Túto vraždu mal vykonať Donald Red Grant ktorý sa vydával za agenta MI6, to sa mu však nepodarilo a tak sa Bonda pokúsila zabiť v Benátkach Rosa Klebbová ani tej sa to však nepodarilo a tak Bond prinesie Lektor aj agentku v bezpečí do Anglicka.
Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatiana Romanovová: Agentka KGB ktorá mala sprevádzať Bonda do pasce no nakoniec sa pridala na jeho stranu. Pomohla mu získať a Lektor a zneškodniť Klebbovú.
- Rosa Klebbová: Agentka SPECTRE a bývalá agentka KGB ona vybrala na zneškodnenie Bonda Romanovovú aj Granta. Keď pôvodný plán zlyhal osobne sa snažila zabiť Bonda v Benátkach.
- Kerim Bey: Bol šéfom pobočky MI6 v Istanbule. Pomáhal Bondovi pri jeho pobyte v Istanbule.
- Donald „Red“ Grant: Bol zabijakom na úteku ktorý sa pridal k organizácií SPECTRE a mal za úlohu zabiť Bonda v Orient Exprese.
- Kronsteen: Česko-slovenský šachový veľmajster a člen SPECTRE, vymyslel plán na zabitie Bonda.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DOUGALL, Alastair. JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007). 618. vyd. Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) : OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited), 2001 (org. 2000). Ilustroval Roger Stewart. ISBN 80-7181-517-9. S. 144.