James Clerk Maxwell
| James Clerk Maxwell | |
 škótsky fyzik | |
| Narodenie | 13. jún 1831 Edinburgh, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. november 1879 (48 rokov) Cambridge, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | James Clerk Maxwell (plné texty diel autora) |
| Commons |  James Clerk Maxwell |
James Clerk Maxwell (* 13. jún 1831, Edinburgh, Spojené kráľovstvo – † 5. november 1879, Cambridge) bol škótsky fyzik. Jeho najväčším objavom je všeobecný matematický opis zákonov elektriny a magnetizmu, dnes známy ako Maxwellove rovnice. Známe je aj jeho Maxwell-Boltzmannovo rozdelenie rýchlostí v kinetickej teórii plynov.
Maxwell je vo všeobecnosti považovaný za vedca 19. storočia, ktorý mal svojim príspevkom k elementárnym modelom prírody najväčší vplyv na fyziku 20. storočia. Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia Albert Einstein opísal Maxwellovu prácu ako „najdômyselnejšie a najplodnejšie, čo fyzika zažila od Newtonových čias“.
Črtou Maxwellovej práce je algebrická matematika s prvkami geometrie. Maxwell demonštroval, že elektrické a magnetické sily sú dve dopĺňajúce sa stránky elektromagnetizmu. Ukázal, že elektrické a magnetické polia sa šíria priestorom vo forme vĺn konštantnou rýchlosťou 3.0 × 108 m/s. Navrhol, že svetlo je forma elektromagnetického žiarenia.
Na jeho počesť bola podľa jeho mena pomenovaná jednotka magnetického toku (všeobecne zapisovaná ako f) v sústave jednotiek CGS ako Maxwell (Mx). Podobne, podľa jeho mena je pomenované aj pohorie na Venuši. Teleskop Jamesa Clerka Maxwella s priemerom zrkadla 15 m, je najväčší astronomický teleskop na svete.
Diela[upraviť | upraviť zdroj]
- Traktát o elektrine a magnetizme
- O vzájomnom vzťahu matematiky a fyziky
- O matematickej klasifikácii fyzikálnych veličín
- O Faradayových siločiarach
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému James Clerk Maxwell
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- KUZNECOV, G. B.. Od Galileiho po Einsteina. Bratislava : Pravda, 1975.