Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)
| Jamina | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Gelnica |
| Obec | Smolník |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 241,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′08″S 20°39′08″V / 48,7521°S 20,6522°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke zo Starej Vody
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jamina[1] (1 241,3 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Stará Voda, približne 12 km severovýchodne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a na katastrálnom území obce Smolník[1], čiastočne i Švedlár. Najbližšími sídlami sú južne situovaná Úhorná, východne leží Smolník a Smolnícka Huta, severovýchodne Stará Voda a Švedlár a severozápadne Henclová.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Jamina leží v hrebeni, vedúcom z Bielych skál (1 252 m n. m.) na Zlatý stôl (1 322 m n. m.). Východne sa nachádza Kobyliar (1 271 m n. m.), Veľký Vtáčí vrch (1 121 m n. m.), Malá Hekerová (1 089 m n. m.) a Malý Suchý vrch (1 133 m n. m.), južne Hekerová (1 260 m n. m.), Pod Bukovinami (1 191 m n. m.) a Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.), západne Ramzová (1 245 m n. m.), Tri chotáre (1 245 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.) a Suchý vrch (1 218 m n. m.) a severne Poľana (961 m n. m.), Veľké sedlo (1 122 m n. m.), Zlatý stôl (1 322 m n. m.) a Drahov (1 136 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Hnilec, kde vodu z južných a západných častí odvádza potok Stará voda a z východných Bystrý potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva nesúvislý, miestami riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Vysoké a východnú časť Nízkych Tatier, časť Stolických vrchov a vrchy severného Maďarska.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no neďaleko prechádza východným úbočím modro značená trasa zo Starej Vody cez Zlatý stôl (1 322 m n. m.) do sedla Krivé. Tu sa chodník križuje s 
červeno značenou Cestou hrdinov SNP.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online.