Jan Bachleda Tajber

	Jan Bachleda Tajber
	tatranský horský vodca
	Biografický portál

Jan Bachleda Tajber (* dátumy narodenia a úmrtia sú neznáme) bol Goral zo Zakopaného, jeden z najlepších tatranských horských vodcov z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Okolo roku 1890 získal vodcovský odznak II. triedy, pred rokom 1900 odznak I. triedy. Na vysokohorských výpravách sprevádzal okrem iných, horolezcov Karola Potkańskiego, Kazimierza Tetmajera a Janusza Chmielowskiego, často spolu so starším horským vodcom Klimkom Bachledom.

Horolezecké úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý výstup na Mnícha (1887, s Karolom Potkańskim a Klimkom Bachledom)
Prvovýstup na Malý Gánok (1892, pri pokuse o výstup na Gánok)
Prvovýstup na Bradavicu. Prvý úspešný a historický dokázaný výstup na dva najvyššie vrcholky Bradavice urobili 14. augusta 1892 Poliaci Edward a Jan Koelichenovci, Franciszek Krystalowicz, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Zelenski-Boy a horskí vodcovia Klimek Bachleda, Jan Bachleda Tajber, Jozef Haziak a Jan Obrochta Tomkowy.
Prvovýstup na Rumanov štít (1902 s Januszom Chmielowskim)
Zúčastnil sa na prvom niekoľkodňovom prechode po tatranskom hrebeni od Salatína po Čubrinu (1902 s Teodorom Eichenwaldom, Ferdynandom Rabowskim aj Wojciechom Tylka Sulejom)
Prvovýstup na Čubrinu (1902 s Eichenwaldom, Rabowskim a Tylka Sulejom)
Druhý (s Eichenwaldom, Rabowskim a Tylka Sulejom), tretí a štvrtý výstup na Batizovský štít (1902-1904)
Druhý výstup z Poľského hrebeňa na Bradavicu (1902 s Eichenwaldom, Rabowskim a Tylką Sulejom)
Prvovýstup cez Východné Batizovské sedlo (1903 s Chmielowskim i K. Bachledom)
Pokus o zdolanie severnej a južnej steny Ostrého štítu (1904)
Prvovýstup na Kozí štít (1904 s Chmielowskim a K. Bachledom)^[1]