Jan Gillar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jan Gillar
architekt, urbanista a dizajnér
Narodenie24. júl 1904
Příbor, Česko
Úmrtie7. máj 1967 (62 rokov)
Praha, Česko
Národnosťčeská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Gillar

Jan Gillar (* 24. júl 1904, Příbor, Česko – † 7. máj 1967, Praha, Česko) bol český architekt, urbanista a dizajnér, člen Devětsilu.

Biografia[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa ako najstarší z 5 detí. Matka Anna pochádzala z Krásna, otec Josef bol gymnaziálny profesor českého a nemeckého jazyka. Pred prvou svetovou vojnou sa presťahovali do Plzne. Po otcovej smrti v 1918 sa rodina dostala do značných finančných ťažkostí.

Štúdium[upraviť | upraviť kód]

Jan Giller začal roku 1919 štúdium na strednej priemyslovej škole v Plzni, po nej sa zapísal v zimnom semestri na školu architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe. V roku 1925 odišiel na Akadémiu výtvarných umení v Prahe k Jozefovi Gočárovi. Gočárova architektonická skupina bola medzi študentmi známa pre slobodu v tvorbe a otvorenosť novým myšlienkam.

Architektonická prax[upraviť | upraviť kód]

Pred založením vlastného ateliéru v 1931 ktorý sídlil na smíchovskom Hornom nábreží v dome č. 2 pracoval Jan Giller v ateliéri u Jana Zázvorku, v stavebnej firme Josefa Záruba-Pfeffermanna a príležitostne u Jaromíra Krejcara. Po prevrate vo februári 1948 bola jeho firma zrušená a stavebný ateliér uzavrený. Začal pracovať v Stavoprojekte v Plzni, Prahe a na Slovensku. Od 50. tych rokov pracoval v Študijnom a typizačnom ústave, kde sa sústredil na riešenie typových obytných a občianskych budov.

Počas svojej kariéry prispieval do časopisov: ReD, Stavba, Žijeme, Architektura ČSR. Pôsobil v redakčnom kolektíve časopisu Stavba v rokoch 1928 – 1931.

Činnosť v spolkoch[upraviť | upraviť kód]

Jan Gillar bol členom umeleckého zrduženia Deveťsil a pôsobil v jeho architektonickej sekcii ADREV. Bol taktiež členom spoločenstva Levá fronta. Jeho sociálne cítenie bolo určite ovplyvnené osobnou skúsenosťou s ťažkou ekonomickou situáciou po otcovej smrti.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Počas svojej praxe navrhoval obytné i občianske budovy a vnútorné zariadenie. Zdôrazňoval využitie priestoru a svetla: „Žiadna architektúra, iba vymedzený priestor“. Jeho štýl vychádzal z programu medzivojnovej avantgardy a bol ovplyvnený najmä sovietskym konštruktivizmom. Inšpiroval sa aj tvorbou architektov Bauhausu a prácami architektov zo švajčiarskej skupiny ABC. Jeho návrhy boli v tunajších podmienkach priekopnícke svojím funkcionalizmom a odmietaním samoúčelnej dekoratívnosti. Jeho budovy sú funkčne i výtvarne čisté a domyslené aj v interiéroch.

Asi jedinou Gillerovou stavbou realizovanou na Slovensku je Dom lekára s ordináciou na Vajanského ulici 4 v Senici z rokov 1937 – 1938.

Kolektívne bývanie[upraviť | upraviť kód]

Zaoberal sa myšlienkami kolektívneho bývania čo najlepšie ilustruje jeho súťažný návrh kolektívneho domu robotníckeho družstva a stavebného družstva Včela[1]. Gillar navrhol riešenie bytov na princípe jedna miestnosť jeden jedinec. Návrh obsahoval variant s dvoma bunkami a spoločnými hygienickými priestormi pre dvoch slobodných jedincov, ako aj variant s rozšírenou obytnou jednotkou s kuchynským kútom a manželskou spálňou.

Obytná plocha pre jednotlivca sa obmedzila na 13 m². Podľa samotného Gillara: „…číslo bolo stanovené podľa realizovaných stavieb francúzskych, sovietskych, a československých. Sovietska, novostanovená a prijatá norma, bola bunka o 9 m štvorcových, ale s väčším komfortom kolektívnych zariadení…“[chýba zdroj]

V podobnom duchu sa nesie aj jeho experimentálny návrh kolektívnej obytnej kolónie na Ruzyni. Opakujúci sa typ štvorpodlažného pavlačového bytového domu (ktorý preferoval v roku 1930 kongres CIAM) rozvrhol do ortogonálnej siete dopravných tried doplnených o komunikácie pre peších.

Realizované projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Pamätník národného oslobodenia, Žižkov, Praha, 1926 – 1930 s architektom Jánom Zázvorkou
  • Malobytové sídliště na Ruzyni, Praha, Česko, 1931
  • Francouzské školy, Praha, Česko, 1934
  • Nájomný dom, Veletržní 209, Praha, Česko, 1934
  • Vila na Babě 1826, Praha, Česko, 1934
  • Jedáleň a spálňa B. Brouka, 1935
  • Nájomné domy na ulici Družstevní ochoz 1303 – 1307, Nusle, Praha, Česko, 1936 – 1937
  • Tři činžovní domy na ulici Vinařská, Střešovice, Praha, Česko, 1938
  • Dom Karla Teigeho, Smíchov, Praha, Česko, 1937 – 1938
  • Dom lekára s ordináciou, Vajanského 4, Senica, Slovensko, 1937 – 1938
  • Interiéry obchodního domu Bílá labuť, Praha, Česko, 1939
  • Obytné domy Na Hubálce, Střešovice, Praha, Česko, 1939
  • Vila, Nad Bertramkou 2416, Praha, 1939
  • Nájomné domy, Za Hládkovem 676 – 680, Praha, Česko, 1939 – 40
  • Dom sociálnej starostlivosti, Chotěboř, Česko, 1940
  • Dom sociálnej starostlivosti, Pacov, Česko, 1940
  • Dom sociálnej starostlivosti na ul. K jatkám, Kostelec nad Černými lesy, Česko, 1939 – 42
  • Dom sociálnej starostlivosti na ul. U Včely, Zbráslav, Praha, Česko, 1941 – 1946
  • Domov mládeže, Plzeň, Česko, 1949
  • Učňovská škola, Plzeň, Česko, 1949 – 1952

Štúdie[upraviť | upraviť kód]

  • Návrh pre Novú budovu poslaneckej snemovne, Praha, Česko, 1928 – 1929
  • Tylovo divadlo, Kutná Hora, Česko, 1928
  • Domy s malými bytmi „CIRPAC", Praha, Česko, 1930 s J. Špalkem
  • Kolektivizovaný okrsok na predmostí Nuselského mostu „L-projekt", 1930 s P. Buckingem, A. Mullerovou, J. Špalkemň
  • Kolektívny dom družstva Včela, Praha, Česko, 1931
  • Pavilón ČSR pre Svetovú výstavu v Paríži 1937, 1936
  • Krematórium v Kolíne, Česko, 1943
  • Kultúrny dom firmy ASO, Olomouc, Česko, 1944
  • Gymnázium, Praha, Česko, 1948

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]