Jan Werich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jan Werich
Werich v roku 1970
Werich v roku 1970
Narodenie6. február 1905
Smíchov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie31. október 1980 (75 rokov)
Praha, Československo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Werich

Jan Werich (* 6. február 1905, Smíchov, Rakúsko-Uhorsko[1] – † 31. október 1980, Praha, Česko-Slovensko) bol český filmový a divadelný herec, spevák, spisovateľ, dramatik a filmový scenárista, významný predstaviteľ medzivojnovej divadelnej avantgardy a povojnovej českej divadelnej a filmovej kultúry; tvoril umeleckú dvojicu s Jiřím Voskovcom.

Náhrobok na Olšanských cintorínoch v Prahe

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Werich vyštudoval gymnázium v Prahe, kde sa zoznámil so svojím neskorším divadelným partnerom J. Voskovcom. Po maturite študoval právo na Karlovej univerzite.

V roku 1926 vytvorili s Voskovcom dvojicu, najprv spolupracovali v redakcii časopisu Přerod a onedlho začala ich divadelná spolupráca v Osvobozeném divadle, ktorá vyústila do hry: Vest pocket Revue – mysleli tým malú revue do vrecka vo veste. Werich bol na plagátoch uvedený ako J. W. Rich. V rokoch 1927 – 1938 ich divadelná spolupráca pokračovala, do roku 1935 pôsobili v Osvobozeném divadle, v rokoch 1935 – 1937 pôsobili pod hlavičkou takzvaného Spoutaného divadla, kde uviedli svoju najodvážnejšiu hru Balada z hadrů. V roku 1937 sa vrátili k Osvobozenému divadlu, ktoré bolo o rok neskôr (1938) zatvorené a Werich s Voskovcom a s ich dlhoročným hudobným autorom Jaroslavom Ježkom boli nútení opustiť Česko-Slovensko.

Druhú svetovú vojnu strávil Werich v USA, kde pracoval ako herec. V roku 1945 spolu s Voskovcom obnovili Osvobozené divadlo, ale vzhľadom na politickú situáciu už nebolo možné robiť politickú satiru. Po roku 1948 Werich pôsobil v mnohých pražských divadlách. V rokoch 1956 – 1961 bol riaditeľom Divadla ABC. Werich založil Divadlo Voskovce a Wericha, kde sa jeho novým partnerom stal Miroslav Horníček. Z ich spoločnej divadelnej tvorby tých čias sa stali najznámejšie takzvané Forbíny tj. predscény. Jeho povojnová činnosť je spojená s vtedajším režimom, kritici mu vyčítajú, že aj keď bol veľmi populárny, nezastal sa svojich prenasledovaných a väznených kolegov a priateľov.

Jan Werich na Kampe 1977 (vpravo autor kníh o Osvobozeném divadle Jaromír Pelc)

V roku 1977 sa Werich zúčastnil na verejnom podpise Anticharty (podľa svojich slov preto, aby mal príležitosť diskutovať), no záverečný dokument nepodpísal. Režim preto využil jeho podpis na prezenčnej listine, ktorú všetci podpísali pri príchode.

Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vydala Česká národní banka pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Kč.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé hry dvojice V+W boli skôr zábavné s veľkým množstvom hudby, tieto hry boli politicky neangažované. Vo Vest pocket revue vytvorili celkom nové poňatie scény, vystupovali ako bielo nalíčení klauni, ktorí sa rozprávajú nielen medzi sebou, ale i s obecenstvom. Mali dopredu dohodnuté témy a smer dialógu, ale existoval dosť veľký priestor pre improvizáciu.

Neskôr písal spolu s J. Voskovcom politicky angažované revue, väčšina z nich bola silno ľavicovo zameraná, upozorňovali na nezamestnanosť a na sociálne rozdiely. Neskoršie diela boli celkom neskrývane antifašistické. Ich dialógy boli zamerané proti malomeštiactvu, hlúposti, totalite. Paródie sa zameriavali nielen na dianie vo vtedajšej dobe, ale i na históriu (Caesar, Osel a stín, Kat a blázen).

Na podnet nemeckého veľvyslanectva, ktoré si sťažovalo na urážku hlavy štátu, boli V + W vykázaní z Umeleckej besedy a hrali ďalej ako Spoutané divadlo, tu vznikli najslávnejšie hry dvojice: Balada z hadrů, Rub a líc, Pěst na oko a iné. Na hudbu J. Ježka zložili texty mnohých piesní (napr. Nebe na zemi). Po návrate do Česko-Slovenska stihli napísať ešte hru Divotvorný hrnec.

Filmová tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

S režisérom M. Fričom natočili niekoľko filmov, ktoré vyznievajú silno protifašisticky a prosocialisticky (Pudr a benzín, Peníze nebo život, Svět patří nám a iné). Povojnová filmová tvorba Wericha poukazuje na všeobecné pozitívne hodnoty (Císařův pekař, Byl jednou jeden král, Stvoření světa a iné).

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Televízna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fimfárum [3]
  • Italské prázdniny
  • Tři veteráni
  • Potlach
  • Falstaffovo babí léto
  • Lincoln 1933
  • Listování
  • Korespondence s Voskovcem I – III

Zoznam piesňovej tvorby (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • poz. – pieseň – interpret – (hudba/text) – rok

(t: /) – doteraz nezistený autor hudby

  • (na doplnenie)

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • diskografia nie je úplná
  • 1953 Civilisace – Jan Werich (ze hry Osel a stín upravil Dalibor Brázda – Karel Vlach so svojim orchestrom)/Kalná řeka – Rudolf Cortés – Supraphon 51566-M

Knihy o Janovi Werichovi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cinger, František: 12 podob Jana Wericha (SinCon, 2005)
  • Cinger, František: Smějící se slzy aneb Soukromý život Jana Wericha (Formát, 2004)
  • Cinger, František: Tiskoví magnáti Voskovec a Werich. Lokální patriot / Vest Pocket Revue (Akropolis, 2008)
  • Cinger, František – Famík, Jaromír: Voskovec a Werich aneb Válka s lidskou blbostí (Naklad. BVD, 2007)
  • Horníček, Miroslav: Hovory s Janem Werichem (Naklad. R.Hájek, 2002)
  • Chochola, Václav: Jan Werich ve fotografiích a vzpomínkách (Eminent, 2001)
  • Chrastil, Pavel: Jan Werich / Elixír života (Eminent, 2005)
  • Chrastil, Pavel: Jan Werich / Kaviár i šampaňské (Eminent, 2000)
  • Chrastil, Pavel: Jan Werich / Král a rybář (Eminent, 2001)
  • Chrastil, Pavel: Jan Werich / Na Kampě pod pokličkou (Eminent, 2004)
  • Inov, Igor: Jak to všechno bylo, pane Werichu? (Naklad. XYZ, 2008)
  • Janoušek, Jiří: Rozhovory s Janem Werichem (Mladá fronta, 1982)
  • Just, Vladimír: Werichovo divadlo ABC (Brána, 2002)
  • Moravec, Mikuláš – Truhlařík, Rudolf: Autosalon Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2005)
  • Pelc, Jaromír: Meziválečná avantgarda a Osvobozené divadlo (Ústav pro kulturně-výchovnou činnost, 1981)
  • Pelc, Jaromír: Zpráva o Osvobozeném divadle (Práce, 1982)
  • Pelc, Jaromír: Osvobozené divadlo - Neznámé texty V+W (Mladá fronta, 1990)
  • Strnad, Jožko: Tmavozelený svět Jana Wericha (Toužimský & Moravec, 2003)
  • Suchý, Jiří a Ondřej: Pan Werich z Kampy (IKAR CZ, 2011)
  • Suchý, Ondřej: Werichův Golem a Golemův Werich (IKAR CZ, 2005)
  • Suchý, Ondřej – Cortésová, Dáša: Werich, Cortés a Vlachovci (Brána, 2006)
  • Suchý, Ondřej – Vlastník, Jiří: Magická Laterna a kamera Jana Wericha (Brána, 2008)
  • Škutina, Vladimír: Tak už jsme tady s tím vápnem, pane Werichu! (Naklad. XYZ, 2009)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Smíchov
  2. ↑ Hefty, fóry, moudrosti, Motýl, str.6 ISBN 80-89199-22-4
  3. ↑ Jan Werich: Fimfárum, Albatros, ISBN 978-80-00-02187-4

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jan Werich
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Werich

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Werich&oldid=7733719“