Jaroslav Janoušek
Jaroslav Janoušek (* 1904)[1] vystupujúci aj pod menom Pravoslav Janoušek bol príslušník NKVD a ŠtB.
Bol synom českého komunistického novinára a revolucionára, prezidenta Slovenskej republiky rád Antonína Janouška. Vyrastal v mieste otcovho exilu, v republike Čuvašsko v Sovietskom zväze. Počas Druhej svetovej vojny slúžil v Červenej armáde a utŕžil ťažké zranenie hlavy. Toto zranenie mohlo byť príčinou jeho neskoršej mimoriadnej agresivity.[2]
Pracoval pre NKVD a po roku 1945 (alebo 1948[3]) sa presťahoval do Československa kde sa ako sovietsky agent[4] stal príslušníkom Štátnej bezpečnosti. Za brutalitu ho však v roku 1949 z ŠtB prepustili, avšak sovietski poradcovia presadili v roku 1951 jeho opätovné prijatie.[5] Stojí za zmienku, že v rámci vnútorných čistiek v ŠtB potom znovuprijatí dôstojníci vrátane Janouška vyšetrovali svojich bývalých nadriadených, ktorí sa zasadili o ich prepustenie.[6]
Meno majora Jaroslava Janouška sa objavuje v súvislosti s vyšetrovaním viacerých exemplárnych politických procesov v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Biskup Vasiľ Hopko ho uvádza ako najbrutálnejšieho z vyšetrovateľov, ktorí ho mučili po uväznení v roku 1951. V súvislosti s procesom s Rudolfom Slánským v rokoch 1951–1952 vyšetroval prípad Choca a Šádka, odsúdených na smrť za údajné zastrelenie A. Schramma.[5]
Referencie
- ↑ Já ti dám komunistickou spravedlnost. www.ustrcr.cz. Dostupné online.
- ↑ článok To, čo som prežil, neželám nikomu
- ↑ Kdo nám taky prednášel marxák aneb stručný výtah z pametí Arnošta Kolmana
- ↑ Kdo byli a jsou tzv. bojovníci "Světlých zítřků" a hlasatelé "Se Sovětským svazem na věčné časy a nikdy jinak!"?
- ↑ a b Proces s Rudolfem Slánskym a spol.
- ↑ Časopis pro historickou penologii