Preskočiť na obsah

Jaroslav Naď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaroslav Naď
Jaroslav Naď
17. minister obrany SR
V úrade
21. marca 2020  15. mája 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiériIgor Matovič
Eduard Heger
Predchodca Peter Gajdoš Martin Sklenár Nástupca
Súčasný predseda Demokratov
Momentálne v úrade
od 2. decembra 2023
Predchodca Eduard Heger
Biografické údaje
Narodenie21. marec 1981 (45 rokov)
Nitra, ČSSR
Politická stranaSMER (2000  2002)
OĽANO (2018  2023) Demokrati (od 2023)
Alma materUniverzita Mateja Bela
Profesiabezpečnostný analytik
Národnosťslovenská
Rodina
RodičiaJaroslav Naď, Anna Melcerová
PríbuzníAnton Tretinár (švagor)
SúrodenciRené Naď
Manželka
Katarína, rod. Baláková
Deti3
Odkazy
Jaroslav Naď na jaronad.sk
Spolupracuj na CommonsJaroslav Naď
(multimediálne súbory)

PhDr. Jaroslav Naď, PhD. (* 21. marec 1981, Nitra)[1][2] je slovenský politik, bývalý diplomat, analytik v oblasti obrany a bezpečnosti. Vo vláde Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera zastával od 21. marca 2020 do 15. mája 2023 post ministra obrany Slovenskej republiky. Od decembra 2023 je predsedom strany Demokrati.

Jaroslav Naď v rokoch 1999  2004 vyštudoval politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.[3] Počas štúdia absolvoval tiež stáže pri európskych inštitúciách v Bruseli a na Ministerstve obrany SR. Na UMB v roku 2005 zložil tiež rigoróznu skúšku z odboru medzinárodné vzťahy a bezpečnosť.[4] Ďalšie vzdelanie získal v kurzoch George C. Marshall Center a Školy NATO v Nemecku (2005  2006), na kurze U.S. – European Security Course v USA (2007) a na European Security and Defence College v Belgicku (2008  2009). V roku 2018 získal Naď doktorský titul PhD. z národnej a medzinárodnej bezpečnosti na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.[4]

Ešte počas vysokoškolského štúdia pôsobil v mimovládnych organizáciách Euroatlantické centrum a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.[4] Po skončení štúdia v rokoch 20042013 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, medzi inými ako zástupca riaditeľa Odboru medzinárodných vzťahov, riaditeľ Kancelárie štátneho tajomníka a jeho poradca, či generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. V rokoch 20122013 pôsobil ako diplomat – vedúci sekcie obrany na Stálej delegácii Slovenska pri NATO a na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2014  2015 pracoval ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie Globsec a expert tejto organizácie na obranu a medzinárodnú bezpečnosť v rámci Globsec Policy Institute. V rokoch 2016  2018 pracoval ako riaditeľ v mimovládnej organizácii Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. V rokoch 2014  2018 pôsobil ako konateľ spoločnosti CYPHER, s. r. o.[5]

Pôsobenie na Ministerstve obrany SR

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2004  2005
    • odborný pracovník pre oblasť NATO a EÚ, Oddelenie multilaterálnych vzťahov
    • mimovládna organizácia, Slovak Foreign Policy Association (SFPA)[6]
  • 2006  2008
    • vedúci Oddelenia multilaterálnych vzťahov (NATO, EÚ, OSN)
    • zástupca riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov
  • 2008  2010
    • riaditeľ, Kancelária štátneho tajomníka
    • poradca štátneho tajomníka pre obrannú politiku a medzinárodnú bezpečnosť
    • výkonný asistent splnomocnenca vlády SR pre prípravu a organizáciu rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bratislave (október 2009)
  • 2010  2011
    • generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy
  • 2012  2013
    • diplomat, vedúci sekcie obrany, SD SR pri NATO a SZ SR pri EÚ
    • predstaviteľ SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie
    • predstaviteľ SR v Pracovnej skupine NATO pre jadrové plánovanie
    • predstaviteľ SR v Spoločnej pracovnej skupine EÚ a NATO pre obranné spôsobilosti[4]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vysokoškolák bol Naď v rokoch 2000  2002 členom strany SMER, podľa vlastných slov preto, že jeho otec patril medzi zakladajúcich členov strany. V roku 2001 alebo 2002 sa prestal zúčastňovať straníckych aktivít a platiť členské poplatky, zo strany bol preto vylúčený.[7]

Od novembra 2018 pôsobil v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V hnutí bol Naď vyhlásený za tieňového ministra obrany a pôsobil ako expert pre oblasť medzinárodnej bezpečnosti a obrany a na oblasť spravodajských služieb. V roku 2018 sa s najvyšším počtom hlasov stal ako nezávislý kandidát poslancom obecného zastupiteľstva a vicestarostom obce Hrubá Borša, kde pôsobil od decembra 2018.

Minister obrany SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020, v ktorých kandidoval za hnutie OĽANO, získal 101 819 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.[8] Svoj mandát si však neuplatnil, keďže 21. marca 2020 sa stal ministrom obrany vo vláde Igora Matoviča. V apríli 2020 oznámil Naď zrušenie prebiehajúceho tendru na nákupy obrnených vozidiel 4x4 pre Ozbrojené sily SR a pozastavil rovnaký tender pre vozidlá 8x8.[9]

Parlamentné voľby 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

Do predčasných parlamentných volieb v roku 2023 Naď kandidoval zo 4. miesta ako podpredseda za stranu Demokrati. Strana Demokrati sa so ziskom 87 006 hlasov (2,93%) do parlamentu nedostala.[10] Naď získal 44 615 preferenčných hlasov, najviac z celej strany.[11] Po neúspechu v predčasných voľbách vyvodilo vedenie strany politickú zodpovednosť a odstúpilo zo svojich funkcií. Eduard Heger sa opätovne neuchádzal o funkciu predsedu strany Demokrati a na sneme v Prešove bol 2. decembra 2023 zvolený za predsedu strany Naď.[12]

Od 1. novembra 2023 pôsobí ako poradca ministerky obrany ČR Jany Černochovej.[13]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Jaroslav Naď je rozvedený, má tri deti. Pôvodne bol ženatý s Katarínou, rodenou Balákovou, s ktorou mali dve deti. Do mája 2020 žil s partnerkou, novinárkou Barbarou Túrosovou, s ktorou má jedno dieťa.[14]

Kontroverzie a kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojho pôsobenia vo vláde patril medzi obhajcov nákupu ruskej vakcíny Sputnik V.[15][16] Tento nákup bol sprevádzaný pochybnosťami a vyvolal koaličnú krízu. Bezpečnostní a zahraničnopolitickí experti upozorňovali, že ide o nástroj ruského vplyvového pôsobenia a väčšina členských krajín Európskej únie vakcínu odmietla.[17][18] Naď napriek tomu, že si bol tejto skutočnosti vedomý, nákup vakcíny obhajoval.[19][20] V rozhovore pre denník SME zverejnenom 4. marca 2021 napríklad uviedol:[16]

Keby sme čakali, kým EMA (European Medicines Agency) urobí dnešné rozhodnutie, ktoré urobila, tak dneska by sme už tú zmluvu nepodpísali, lebo tie vakcíny by už boli v iných krajinách. Čoskoro budete počuť, štandardné krajiny Európskej únie, dlhoročných členov, ktorí budú jeden po druhom ohlasovať, že urobili zmluvu na Sputnik.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. PhDr. Jaroslav Naď, PhD. [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  2. NAĎ, Jaroslav. O mne [online]. jaronad.sk, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online. Archivované 2020-02-23 z originálu.
  3. Jaroslav Naď [online]. Banská Bystrica: Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  4. 1 2 3 4 minister obrany SR Jaroslav Naď [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online. Archivované 2020-12-17 z originálu.
  5. CYPHER, s. r. o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  6. Jaroslav Naď :: Ministerstvo obrany SR [online]. www.mosr.sk, [cit. 2020-10-27]. Dostupné online. Archivované 2021-01-13 z originálu.
  7. ŠNÍDL, Vladimír. Analytik Naď ide k Matovičovi: S Hrnkom sme mali dohodu o neútočení, on ju porušil. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-27. Dostupné online [cit. 2022-02-01]. ISSN 1339-844X.
  8. SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  9. TASR. Naď: Rezort zruší nákup armádnych vozidiel 4x4 a pozastaví projekt 8x8. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-04-29. Dostupné online [cit. 2020-04-30].
  10. Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-10-02, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  11. cho. Volebná bitka expremiérov: Prepadák aj absolútne víťazstvo, ako dopadli bývalí najmocnejší muži Slovenska?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-10-02. Dostupné online [cit. 2023-10-19]. ISSN 1336-1996.
  12. SITA. Podľa očakávaní. Demokratov povedie exminister obrany, z Hegera podpredseda. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-02. Dostupné online [cit. 2023-12-03]. ISSN 1336-197X.
  13. TASR. Bývalý minister obrany Naď bude poradcom českej ministerky Černochovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2023-10-26].
  14. tvnoviny.sk. Novou hovorkyňou ministra vnútra sa stala priateľka ministra obrany. Tu je jej reakcia. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-04-09. Dostupné online [cit. 2020-04-30].
  15. Jaroslav Naď tvrdí, že v Maďarsku sa už testuje vakcína Sputnik V [online]. www.trend.sk, 2021-04-18, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  16. 1 2 A.S, Petit Press. Naď: Predčasné voľby nebudú, môže fungovať aj menšinová vláda. Príde mi to ako divadlo [online]. SME.sk, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  17. Rusko využívá Sputnik k šíření vlivu. Nestíhá přitom zásobit vlastní občany - Seznam Zprávy [online]. www.seznamzpravy.cz, 2021-03-06, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online. (po česky)
  18. Štátny ústav pre kontrolu liečiv ruský tlak ustál, Matovič gratuluje idiotom | INFOSECURITY.SK [online]. 2021-04-09, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  19. AKTUALITY.SK. Jaroslav Naď: Matovič sa snaží tému vakcíny Sputnik V len dotiahnuť do konca [online]. Aktuality.sk, 2021-04-11, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.
  20. A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Minister Naď si uvedomuje šírenie ruských záujmov, vrátiť Sputnik by však bola škoda [online]. SITA.sk, 2021-04-11, [cit. 2025-12-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]