Jaroslav Naď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jaroslav Naď
Jaroslav Naď
17. minister obrany SR
Momentálne v úrade
od 21. marca 2020
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Peter Gajdoš
Biografické údaje
Narodenie21. marec 1981 (39 rokov)
Nitra, ČSSR
Politická stranaSMER (2000-2001)
OĽANO (od 2018)
Alma materUniverzita Mateja Bela
Profesiabezpečnostný analytik
Rodina
Manželka
Katarína, rod. Baláková
Partnerka
Barbara Túrosová
Deti3
Jaroslav Naď na jaronad.sk

PhDr. Jaroslav Naď, PhD. (* 21. marec 1981, Nitra) je slovenský politik, bývalý diplomat, analytik v oblasti obrany a bezpečnosti a od marca 2020 súčasný minister obrany SR.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Jaroslav Naď v rokoch 1999-2004 vyštudoval magistra politológie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas školy absolvoval tiež stáže pri európskych inštitúciách v Bruseli a na Ministerstve obrany SR. Na UMB v roku 2005 zložil tiež rigoróznu skúšku z odboru medzinárodné vzťahy a bezpečnosť.[1] Ďalšie vzdelanie získal v kurzoch George C. Marshall Center a Školy NATO v Nemecku (2005-2006), na kurze U.S. – European Security Course v USA (2007) a na European Security and Defence College v Belgicku (2008-2009). V roku 2018 získal Naď doktorský titul PhD. z národnej a medzinárodnej bezpečnosti na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

Ešte počas vysokoškolského štúdia pôsobil v mimovládnych organizáciách Euroatlantické centrum a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.[1] Po skončení štúdia v rokoch 2004 až 2013 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, medzi inými ako zástupca riaditeľa Odboru medzinárodných vzťahov, riaditeľ Kancelárie štátneho tajomníka a jeho poradca, či generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. V rokoch 2012 až 2013 pôsobil ako diplomat - vedúci sekcie obrany na Stálej delegácii Slovenska pri NATO a na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2014-2015 pracoval ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie Globsec a expert tejto organizácie na obranu a medzinárodnú bezpečnosť v rámci Globsec Policy Institute. V rokoch 2016-2018 pracoval ako riaditeľ v mimovládnej organizácii Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. V rokoch 2014-2018 pôsobil ako konateľ spoločnosti CYPHER, s. r. o.[2]

Pôsobenie na Ministerstve obrany SR[upraviť | upraviť kód]

  • 2004 – 2005
    • odborný pracovník pre oblasť NATO a EÚ, Oddelenie multilaterálnych vzťahov
  • 2006 – 2008
    • vedúci Oddelenia multilaterálnych vzťahov (NATO, EÚ, OSN)
    • zástupca riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov
  • 2008 – 2010
    • riaditeľ, Kancelária štátneho tajomníka
    • poradca štátneho tajomníka pre obrannú politiku a medzinárodnú bezpečnosť
    • výkonný asistent splnomocnenca vlády SR pre prípravu a organizáciu rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bratislave (október 2009)
  • 2010 – 2011
    • generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy
  • 2012 – 2013
    • diplomat, vedúci sekcie obrany, SD SR pri NATO a SZ SR pri EÚ
    • predstaviteľ SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie
    • predstaviteľ SR v Pracovnej skupine NATO pre jadrové plánovanie
    • predstaviteľ SR v Spoločnej pracovnej skupine EÚ a NATO pre obranné spôsobilosti[1]

Politická kariéra[upraviť | upraviť kód]

Ako vysokoškolák bol Naď v rokoch 2000-2001 členom strany SMER pri jej vzniku. V roku 2001 z nej odišiel na vlastnú žiadosť a označil svoje členstvo za chybu.[3]

Od novembra 2018 pôsobí v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V hnutí bol Naď vyhlásený za tieňového ministra obrany a pôsobil ako expert pre oblasť medzinárodnej bezpečnosti a obrany a na oblasť spravodajských služieb. V roku 2018 sa s najvyšším počtom hlasov stal ako nezávislý kandidát poslancom obecného zastupiteľstva a vicestarostom obce Hrubá Borša, kde pôsobí od decembra 2018.[4]

Minister obrany SR (od 2020)[upraviť | upraviť kód]

V parlamentných voľbách vo februári 2020, v ktorých kandidoval za hnutie OĽANO, získal 101 819 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.[5] Svoj mandát si však neuplatňuje, keďže 21. marca 2020 sa stal ministrom obrany vo vláde Igora Matoviča. V apríli 2020 oznámil Naď zrušenie prebiehajúceho tendru na nákupy obrnených vozidiel 4x4 pre Ozbrojené sily SR a pozastaví rovnaký tender pre vozidlá 8x8.[6]

Súkromný život[upraviť | upraviť kód]

Jaroslav Naď je rozvedený, má tri deti. Pôvodne bol ženatý s Katarínou, rodenou Balákovou, s ktorou mali dve deti.

Do mája 2020 žil s partnerkou, novinárkou Barbarou Túrosovou, s ktorou má jedno dieťa.[7] Od marca 2020 hovorkyňou Ministerstva vnútra SR. Obaja dôvod rozchodu neuviedli, Barbara Túrosová explicitne uviedla že dôvodom rozchodu nie je vzťah s ministrom vnútra Mikulcom. To potvrdil aj Mikulec, ktorý uviedol že sa s Barbarou Túrosovou stretá len pracovne, a aj počas víkendov riešia len pracovné veci.

Žije v obci Hrubá Borša.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d minister obrany SR Jaroslav Naď [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  2. CYPHER, s. r. o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  3. Jaro Naď - OĽANO - Domov [online]. facebook.com, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  4. Komunálne voľby 2018 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  5. SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-05-01]. Dostupné online.
  6. TASR. Naď: Rezort zruší nákup armádnych vozidiel 4x4 a pozastaví projekt 8x8. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-04-29. Dostupné online [cit. 2020-04-30].
  7. tvnoviny.sk. Novou hovorkyňou ministra vnútra sa stala priateľka ministra obrany. Tu je jej reakcia. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2020-04-09. Dostupné online [cit. 2020-04-30].