Javorie (vrch v rovnomennom pohorí)
| Javorie | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Lešť |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Javorianska hornatina |
| Povodie | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 1 043,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′30″S 19°17′24″V / 48,4418°S 19,2901°V |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Javorie (1 043,7 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Javorie na strednom Slovensku. Nachádza sa približne 12 km juhozápadne od Detvy a tvorí dominantu okolia.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Z diaľky viditeľný vrch sa nachádza v Javorianskej hornatine, v južnej časti pohoria Javorie, geomorfologického celku Slovenského stredohoria.[3] Leží v okrese Zvolen, nad obcami Vígľašská Huta-Kalinka, Stará Huta a Horný Tisovník. Jeho vrcholom prechádza hranica vojenského výcvikového priestoru Lešť[1], do ktorého katastrálneho územia patrí.[4] Na zalesnený vrchol nevedú značkované chodníky a prítomnosť vojenského priestoru sťažuje jeho dostupnosť. Susednými vrchmi sú na juhovýchode Sokolovo bralo (869 m n. m.), na juhozápade Vysoká (908 m n. m.), západe Homôľka (1 013 m n. m.) a severe Makytová (922 m n. m.).[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Mohutný masív dominuje tejto časti pohoria. Prevažná časť vrchu je pokrytá lesom, menšie oblasti na severných svahoch sú však bez porastu. Jeho severné svahy sú pramennou oblasťou rieky Tisovník, ktorá obteká východné úpätie Javoria a pokračuje do Ipľa. Juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky riečky Koprovnica, ktorá smeruje do Starej rieky, čoby prítoku Tisovníka.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Zo zalesneného vrcholu sú len veľmi obmedzené výhľady, no menšie horské lúky a poľany v dostupnej časti vrchu umožňujú zaujímavé horizonty. Pozorovateľné sú najmä susedné vrchy a blízke pohoria, no pri vhodnej lokalite a dohľadnosti možno sledovať i vzdialený Vtáčnik, Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Ďumbierske Tatry či Poľanu. Južným smerom sú viditeľné viaceré vrchy na maďarskom území.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značkovaný chodník, no severne od vrchu prechádza 
červeno značená Rudná magistrála zo Zaježovej do Starej Huty. Z nej možno odbočiť a lesom vystúpať na severnú, prístupnú časť Javoria.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 102.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.