Javorníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Javorníky
Pohorie
Velký Javorník.jpg
Vrch Veľký Javorník (1 071 m)
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Región Kysuce, Horné Považie
Okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov
Nadradená
jednotka
Slovensko-moravské Karpaty
Susedné
jednotky
Biele Karpaty
Hostýnsko-vsetínská hornatina
Vizovická vrchovina
Turzovská vrchovina
Kysucká vrchovina
Žilinská kotlina
Považské podolie
Podradené
jednotky
Vysoké Javorníky
Nízke Javorníky
Pulčínská hornatina (ČR)
Ráztocká hornatina (ČR)
Mestá Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica
Najvyšší bod Veľký Javorník
 - výška 1 071,5 m n. m.
 - súradnice 49°19′01″S 18°21′43″V / 49,317°S 18,362°V / 49.317; 18.362
Rozloha 229 km² (22 900 ha)
Poloha Javorníkov
Poloha Javorníkov
Wikimedia Commons: Javorníky

Javorníkypohorie, ktoré tvorí na západe časť štátnej hranice medzi Slovenskom a Českom.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na severozápade susedia s na území Moravy ležiacou Hostýnsko-vsetínskou hornatinou a Vizovickou vrchovinou, západným smerom nadväzujú Biele Karpaty a od Púchova po Žilinu vymedzuje juhozápadný okraj pohoria Považské podolie. Na okraji Žiliny krátkym úsekom susedí Žilinská kotlina a východným smerom je údolím Kysuce oddelená Kysucká vrchovina. Údolím rieky vedie na severe i hranica s Turzovskou vrchovinou.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska sú Javorníky súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a je oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Vnútorne sa člení na dva podcelky – Vysoké Javorníky a Nízke Javorníky.

Pohorie Javorníky je tvorené flyšovými horninami, často sa striedajú prachové ílovce s plochami pieskovcov. Najvyššími vrcholmi tohto pohoria sú Veľký Javorník (1 071,5 m n. m.), Hričovec (1 059,8 m n. m.), Čemerka (1 052,3 m n. m.), Stratenec (1 055 m n. m.), Uhorská (1 029 m n. m.), Burkov vrch (1 032 m n. m.), Malý Javorník (1 019,2 m n. m.), Solisko (1 012,4 m n. m.) a Ustrígeľ (1 008,6 m n. m.).[2]

Nadmorská výška a klimatické podmienky ovplyvnili zloženie vegetácie v tejto oblasti. Vo vyšších nadmorských výškach nájdeme ihličnaté porasty, prevažne smrekové monokultúry s občasným výskytom jedlí. Z listnatých porastov sa vyskytujú najviac porasty bukové. Územie s nižšou nadmorskou výškou je využívané z väčšej časti pre poľnohospodárske účely, len na niektorých miestach zostali jelšové porasty.

Fauna svojím charakterom odpovedá živočíšnym spoločenstvám podhorského a horského pásma. Nachádzajú sa tu z veľkých šeliem – medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, sú tu zastúpené aj drobné cicavce.

Na svahoch Javorníkov pramení množstvo drobných potokov a riečok. Niektoré tečú na českú stranu a tvoria prítoky rieky Bečvy, na slovenskej strane sa vlievajú do dvoch hlavných vodných tokov tejto oblasti, a to do Váhu a do Kysuce.

Podnebie radí Javorníky medzi mierne teplé oblasti. Teploty sa v zimnom období pohybujú od -2 do -5 °C, v letných mesiacoch je teplotný priemer cca. 16 do 18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou je cca. 60 – 100, počet letných dní cca 30 – 50.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

K ochrane prírodných zaujímavostí bola časť územia Javorníkov začlenená do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá má rozlohu 655 km² a chránenou krajinnou oblasťou bola vyhlásená v roku 1984. Jej súčasťou je množstvo prírodných rezervácií a prírodných pamiatok. Delí sa na dve časti: Beskydskú (východnú časť) a Javornícku (západnú časť). V Javorníckej časti sa starý zmiešaný jedľovo-bukový porast pralesovitého charakteru nachádza hneď v niekoľkých prírodných rezerváciách – Čertov, Hričovec a Veľký Javorník. Na mnohých miestach v tejto oblasti vyvierajú tiež minerálne pramene, z ktorých niektoré patria k prírodným pamiatkam – napr. Bukovský prameň, Ochodnický prameň a Vojtovský prameň, ktorý je zvláštny nepravidelnými niekoľko sekundovými únikmi metánu.

Turistika zimná a letná[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Javorníky

Javorníky patria medzi vyhľadávané turistické oblasti. Pre prevádzkovanie zimných športov sú tu ideálne podmienky. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť množstvo bežeckých tratí v mierne zvlnenom teréne s dlhými rovinatými úsekmi. Tí, ktorí dávajú prednosť zjazdovému lyžovaniu, majú k dispozícií zjazdové svahy s lyžiarskymi vlekmi v Lazoch pod Makytou na Kohútke , v Makove - Kasárne, Ski Ráztoka v Hornej Marikovej a ďalšie. Vďaka rozvoju cestovného ruchu vznikajú v tejto oblasti stále nové rekreačné strediska s veľmi dobrým technickým vybavením a zázemím.

V letnom období sa Javorníky stávajú rajom pre vyznávačov turistiky. Množstvo dobre pripravených a označených turistických trás zavedie návštevníkov do prekrásnych miest. Mnohé z turistických trás možno využiť aj na cykloturistiku.

K prevádzke vodných športov a rekreácii láka návštevníkov priehradná vodná nádrž Nosice, ktorá bola vybudovaná na rieke Váh a je známa ako Priehrada mládeže.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]