Jazvec lesný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jazvec lesný
Badger-badger.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Meles meles
Linnaeus, 1758
Synonymá
pôvodne ako Ursus meles
European Badger area.png
Rozšírenie jazveca lesného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jazvec lesný[2] alebo jazvec obyčajný alebo (?) jazvec hôrny (lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. V užšom (novšom) zmysle je to druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie), na Kréte a v Malej Ázii, v širšom (staršom) zmysle sa vyskytuje aj v ostatnej Ázii a Japonsku, čiže zahŕňa aj to, čo sa inde klasifikuje ako samostatné druhy Meles anakuma a Meles leucurus. V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom zmysle, má jazvec lesný v užšom zmysle postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles). Tento článok je o jazvecovi lesnom v užšom zmysle, pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v širšom zmysle. Výskyt na Slovensku bol doložený na 85,8 % územia.[2]

Na lovenie jazvecov bolo vyšľachtené špeciálne psie plemeno – jazvečík.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m.[3] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[4] Ak je vyprovokovaný, býva agresívny. To bolo v minulosti v Európe využívané na krvavý šport, kde boli na takto vyprovokované jazvece štvané psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.

Jazvece sú prenášačmi baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka[5]. To vyvoláva obavy u farmárov a vytvárajú sa špeciálne programy na vakcináciu, najmä v Spojenom kráľovstve.[6] Môžu prenášať aj besnotu.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali v ranom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi fosílií v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koněprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie fosílii s dnešným druhov preukazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho fosílie sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo je spôsobené jeho zvykom vytvárať si nory.[7][8]

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. [9] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[3]

Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Našľapujú na prsty. [10] Pazúry sú dlhé, silné a na koncoch tupé, čo pomáha pri hrabaní.[11] Pazúry nie sú stiahnuteľné. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je flexibilný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica majú tri páry bradaviek, ktoré sú u samice viac vyvinuté. [10] Nedokáže sa ohnúť v chrbte ako napr. kuny a ani sa nedokáže vzpriamiť na zadných nohách ako mediare, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať. [11]

Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, pretože je známe, že nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[12]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 370 (85,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 38, 8,8 %) v nadmorských výškach 101 (Leles) – 1 265 m n. m. (Slovenské rudohorie), zvláštnosť je chytenie dospelého samca pri meteorologickej stanici na Lommnickom štíte 2 633 m n. m., pravdepodobne bol vyvezený s materiálom lanovkou z Tatranskej Lomnici alebo zo Skalnatého plesa.[2]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Jazvečia nora

Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[3] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. [13] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[14] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.[3]

V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami[6](až 2/3[3]), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu. [15] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.[16]

Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú. [17]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[6] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. [18]. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov. [13]

Početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchrannej stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom. [9]

V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov. [6]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Jazvec lesný - Meles meles, s. 455 - 462.
  3. a b c d e Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  4. KUREK, Przemysław. Spatial Distribution of Badger (Meles Meles) Setts and fox (Vulpes Vulpes) Dens in Relation to Human Impact and Environmental Availability. Acta Zoologica Lituanica. 2011-03-01, 21, 1, s. 17-23. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. ISSN 13921657.
  5. MURPHY, D. Tuberculosis in cattle herds are sentinels for Mycobacterium bovis infection in European badgers (Meles meles) : The Irish Greenfield Study. VETERINARY MICROBIOLOGY. 2011-07-05, 151, 1-2, s. 120-125. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 03781135.
  6. a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12–16, Mammals I–V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  7. Kurtén, Björn (1968). Pleistocene mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson s. 103 – 105
  8. Mammiferi d'Italia. [s.l.] : Quaderni di Conservazione della Natura, 2002. Dostupné online. ISBN 15922901 Chybné ISBN. S. 146 – 149.
  9. a b badger [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2011, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  10. a b (Harris a Yalden 2008, 427)
  11. a b (Heptner a Sludskii 2002, 1234 – 1237)
  12. (Heptner a Sludskii 2002, 1272)
  13. a b Savci. Praha : Ikar, 1996. ISBN 80-85944-37-5. S. 146 – 149.
  14. BALESTRIERI, A; REMONTI, L; PRIGIONI, C. Observations on marking behaviour in a low-density population of European badgers (Meles meles). ACTA ETHOLOGICA. 2011-10-01, 14, 2, s. 65-68. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 08739749.
  15. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. S. 284.
  16. jazvec lesný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online.
  17. (Heptner a Sludskii 2008, 1279 – 1281)
  18. Pelikán, J., Gaisler, J., Rödl, P.:Naši cicavce, Praha 1979, s. 83.
  19. Wozencraft, W. Christopher (16. november 2005). "Order Carnivora (pp. 532-628)". In Wilson, Don E., and Reeder, DeeAnn M., eds. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2 vols. (2142 pp.). ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
  20. a b c d (Heptner a Sludskii 2002, 1253 – 1254)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659 
  • Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8 
  • Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]