Jazvec lesný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jazvec lesný
Badger-badger.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) lasicovité Mustelidae
Podčeľaď (subfamilia) Melinae
Rod (genus) jazvec Meles
Druh (species) Jazvec lesný Meles meles
Vedecký názov
Meles meles
Linnaeus, 1758
Synonymá:
pôvodne ako Ursus meles
European Badger area.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jazvec lesný alebo jazvec obyčajný alebo (?) jazvec hôrny (lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. V užšom (novšom) zmysle je to druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie), na Kréte a v Malej Ázii, v širšom (staršom) zmysle sa vyskytuje aj v ostatnej Ázii a Japonsku, čiže zahŕňa aj to, čo sa inde klasifikuje ako samostatné druhy Meles anakuma a Meles leucurus. V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom zmysle, má jazvec lesný v užšom zmysle postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles). Tento článok je o jazvecovi lesnom v užšom zmysle, pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v širšom zmysle.

Na lovenie jazvecov bolo vyšľachtené špeciálne psie plemeno – jazvečík.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m.[1] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[2] Ak je vyprovokovaný, býva agresívny. To bolo v minulosti v Európe využívané na krvavý šport, kde boli na takto vyprovokované jazvece štvané psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.

Jazvece sú prenášačmi baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka[3]. To vyvoláva obavy u farmárov a vytvárajú sa špeciálne programy na vakcináciu, najmä v Spojenom kráľovstve.[4] Môžu prenášať aj besnotu.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali v ranom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi fosílií v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koneprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie fosílii s dnešným druhov preukazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho fosílie sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo je spôsobené jeho zvykom vytvárať si nory.[5][6]

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. [7] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[1]

Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Našľapujú na prsty. [8] Pazúry sú dlhé, silné a na koncoch tupé, čo pomáha pri hrabaní.[9] Pazúry nie sú stiahnuteľné. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je flexibilný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica majú tri páry bradaviek, ktoré sú u samice viac vyvinuté. [8] Nedokáže sa ohnúť v chrbte ako napr. kuny a ani sa nedokáže vzpriamiť na zadných nohách ako mediare, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať. [9]

Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, pretože je známe, že nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[10]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Jazvečia nora

Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[1] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. [11] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[12] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.[1]

V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami[4](až 2/3[1]), hmyzom, hrabošmi, vajciami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu. [13] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.[14]

Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú. [15]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[4] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. [16]. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov. [11]

Početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchrannej stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom. [7]

V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov. [4]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  2. KUREK, Przemysław. Spatial Distribution of Badger (Meles Meles) Setts and fox (Vulpes Vulpes) Dens in Relation to Human Impact and Environmental Availability. Acta Zoologica Lituanica. 2011-03-01, 21, 1, s. 17-23. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. ISSN 13921657.
  3. MURPHY, D. Tuberculosis in cattle herds are sentinels for Mycobacterium bovis infection in European badgers (Meles meles) : The Irish Greenfield Study. VETERINARY MICROBIOLOGY. 2011-07-05, 151, 1-2, s. 120-125. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 03781135.
  4. a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12–16, Mammals I–V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  5. Kurtén, Björn (1968). Pleistocene mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson s. 103 – 105
  6. Mammiferi d'Italia. [s.l.] : Quaderni di Conservazione della Natura, 2002. Dostupné online. ISBN 15922901. S. 146 – 149.
  7. a b badger [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2011, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  8. a b (Harris a Yalden 2008, 427)
  9. a b (Heptner a Sludskii 2002, 1234 – 1237)
  10. (Heptner a Sludskii 2002, 1272)
  11. a b Savci. Praha : Ikar, 1996. ISBN 80-85944-37-5. S. 146 – 149.
  12. BALESTRIERI, A; REMONTI, L; PRIGIONI, C. Observations on marking behaviour in a low-density population of European badgers (Meles meles). ACTA ETHOLOGICA. 2011-10-01, 14, 2, s. 65-68. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 08739749.
  13. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. S. 284.
  14. jazvec lesný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online.
  15. (Heptner a Sludskii 2008, 1279 – 1281)
  16. Pelikán, J., Gaisler, J., Rödl, P.:Naši cicavce, Praha 1979, s. 83.
  17. Wozencraft, W. Christopher (16. november 2005). "Order Carnivora (pp. 532-628)". In Wilson, Don E., and Reeder, DeeAnn M., eds. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2 vols. (2142 pp.). ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
  18. a b c d (Heptner a Sludskii 2002, 1253 – 1254)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659 
  • Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8 
  • Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]