Jean-Pierre Ricard

Jean-Pierre Ricard
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný arcibiskup Bordeaux
kardinál Jean-Pierre Ricard
Propter Evanjelium Pre evanjelium
Štát pôsobenia	Francúzsko Vatikán
Funkcie a tituly
arcibiskup Bordeaux
21. december 2001 – 1. október 2019
Pierre Étienne Louis Eyt Jean-Paul James
Kardinál-kňaz Sant'Agostino
2006 – súčasnosť
Marcelo González Martín Momentálne v úrade
Predchádzajúce funkcie
pomocný biskup Grenoblu 1993 – 1996 titulárny biskup Pulcheriopolis 1993 – 1996 Biskup koadjútor Montpellieru 1996 biskup Montpellieru 1996 – 2001 člen Rady pre hospodárstvo 2014 – 2020
Biografické údaje
Narodenie	26.09.194426. september 1944 (81 rokov) Marseille, Francúzsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	5. október 1968 (24 rokov) Georges Jacquot
Biskup
Menovanie	17. apríl 1993 (48 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	6. jún 1993 (48 rokov)
Svätiteľ	Robert-Joseph Coffy
Spolusvätitelia	Louis Dufaux Jacques Fihey
Kardinál
Menovanie	24. marec 2006 (61 rokov) Benedikt XVI.
Stupeň	kardinál - kňaz
Titulárny kostol	Sant’t Agostino
Odkazy
Jean-Pierre Ricard na catholic-hierarchy.org angl. Jean-Pierre Ricard
Francúzsky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. Jean-Pierre kardinál Ricard (* 26. september 1944, Marseille, Francúzsko) je francúzsky rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, ktorý v rokoch 2001 až 2019 bol arcibiskup Bordeaux. Kardinálom je od roku 2006. Predtým bol päť rokov biskupom v Montpellieri a predtým pomocným biskupom v Grenobli. V rokoch 2001 až 2007 bol prezidentom Francúzskej biskupskej konferencie.

V novembri 2022 sa priznal, že v 80. rokoch 20. storočia, keď bol farárom, sexuálne zneužíval 14 ročné dievča. Francúzski prokurátori aj Svätá stolica začali vyšetrovanie, hoci trestné stíhanie bolo vo februári 2023 zastavené z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. Cirkevné úrady následne mu uvalili obmedzenia týkajúce sa výkonu jeho služby na päť rokov.

Vzdelávanie

Narodil sa 26. septembra 1944 v Marseille rodičom Georgesovi a Jeanine Ricardovým. Navštevoval Lycée de Saint-Charles a Lycée Périer, kde získal maturitu. V rokoch 1962 až 1964 študoval filozofiu na Veľkom seminári v Marseille. Jeden rok strávil vykonávaním národnej služby na podporu rozvoja v Bamaku v Mali. Študoval tiež na seminári Carmes v Paríži a na Katolíckom inštitúte v Paríži, kde získal titul z teológie a pripravoval sa na doktorát.

Kňaz

5. októbra 1968 bol vysvätený za kňaza v Marseille a v rokoch 1968 až 1993 pôsobil ako pastoračný pracovník v arcidiecéze Marseille. V rokoch 1970 až 1978 bol pomocným farárom vo farnosti Sainte-Émilie de Vialoar so zodpovednosťou za náboženskú výučbu, formáciu kňazov a laikov. V rokoch 1975 až 1981 viedol Centrum náboženskej kultúry Mistral a v rokoch 1975 až 1985 bol diecéznym delegátom pre seminaristov.

Počas pôsobenia ako farár farnosti Sainte-Marguerite v rokoch 1981 až 1988 pôsobil ako pridružený delegát pre ekumenizmus a v rokoch 1984 až 1988 ako biskupský vikár pre oblasť južného Marseille. Bol regionálnym teológom pre pastoračné záležitosti (1986 – 1993) a generálnym tajomníkom diecéznej synody v Marseille (1988 – 1991) a rokoch 1988 až 1993 generálnym vikárom kardinála Roberta Coffyho, arcibiskupa Marseille.

Biskup

17. apríla 1993 bol menovaný za titulárneho biskupa Pulcheriopoli a pomocným biskupom Grenoblu. Biskupskú vysviacku prijal 6. júna 1993 v katedrále Sainte-Marie-Majeure v Marseille. Jeho hlavným svätiteľom bol kardinál Robert-Joseph Coffy. 4. júla 1996 bol menovaný za biskupa koadjútora v Montpellieri a stal sa tam biskupom po smrti svojho predchodcu 6. septembra.

9. novembra 1999 sa stal viceprezidentom Biskupskej konferencie Francúzska a zúčastnil sa desiatej riadnej biskupskej synody, ktorá sa konala vo Vatikáne od 30. septembra do 27. októbra 2001. Na trojročné funkčné obdobie bol zvolený za prezidenta konferencie 6. novembra 2001 a v roku 2004 bol znovu zvolený na ďalšie funkčné obdobie.

Pápež Ján Pavol II. ho 21. decembra 2001 vymenoval za arcibiskupa Bordeaux. 6. septembra 2002 ho Ján Pavol II. vymenoval za člena Kongregácie pre náuku viery a pápež Benedikt XVI. toto vymenovanie obnovil 6. mája 2006. Zúčastnil sa 11. generálneho zhromaždenia biskupskej synody vo Vatikáne v dňoch 2. – 23. októbra 2005.

Kardinál

Pápež Benedikt XVI. ho na konzistóriu 24. marca 2006 vymenoval za kardinála kňaza s titulárnym kostolom Sant’t Agostino. Dňa 8. apríla 2006 bol menovaný do Pápežskej komisie Ecclesia Dei, komisie zodpovednej za vzťahy so Spoločnosťou svätého Pia X. Dňa 17. januára 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za člena Pápežskej rady pre kultúru.

Dňa 21. januára 2010 bol menovaný za člena Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, 6. júla 2010 za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti, 12. júna 2012 za člena Kongregácie pre katolícku výchovu a 30. novembra 2013 ho pápež František potvrdil na poste člena kongregácie.

Bol jedným z kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili pápežského konkláve v roku 2013, na ktorom bol zvolený pápež František.

Dňa 8. marca 2014 ho pápež František vymenoval za člena novozriadenej Rady pre hospodárske záležitosti, ktorej úlohou je dohliadať na prácu nového Sekretariátu pre ekonomiku, finančného regulačného orgánu pre oddelenia Rímskej kúrie.

4. augusta oznámil, že predložil svoju rezignáciu pápežovi Františkovi, ktorý ju 1. októbra prijal bez toho, aby menoval jeho nástupcu.

10. februára 2022 bol menovaný za pápežského delegáta pre Foyers de charité, organizáciu podliehajúcu dohľadu Dikastéria pre laikov, rodinu a život po odhalení sexuálneho zneužívania spáchaného jedným z jej zakladateľov v roku 2020.

25. septembra 2024 stratil z dôvodu svojich 80. narodenín právo zúčastniť sa konkláve.

Pozri aj

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Pierre Ricard

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean-Pierre Ricard na anglickej Wikipédii.