Jedľa biela
| Jedľa biela | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Abies alba Philip Miller, 1768 | |
| Synonymá | |
| Abies excelsa Link., Abies pectinata (Lam.) DC. in Lam. et DC, Abies picea (L.) Pers., Abies vulgaris Poiret, Pinus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jedľa biela (iné názvy pozri nižšie; lat. Abies alba Mill., staršie Abies pectinata Lam. et DC, zastarano Pinus picea L.) je strom z čeľade borovicovité (Pinaceae).
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenské názvy tohto druhu sú: jedľa biela[1]; zriedkavo: jedľa obyčajná[2], jedľa bielokôra[3], jedľa strieborná[4](resp. strieborná jedľa[4]); zastarano: sosna-jedľa[5], jedľa obecná[6][5]; ľudovo alebo zastarano: haštra [varianty pozri v článku haštra ][7][8], jedľa; ľudovo: sosna[6].
Výzor[upraviť | upraviť zdroj]
Má rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Môže dorásť až do 50 m, čiže ide o veľmi vysoký strom.
Má valcovitý rovný kmeň s priemerom až 2 m. Koruna v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôra hladká, väčšinou svetlo sivá, v starobe tmavšia, rozpukaná borka. Letorasty sivé, jemne plstnaté. Púčiky špicato vajcovité, hnedé, bez miazgy. Ihličie 2–3 cm dlhé, ploché, na vrchnej strane lesklo tmavo zelené, na spodnej strane s dvomi svetlými prúžkami (prieduchy). Šišky vzpriamené, 10–20 cm dlhé, 3–5 cm široké, valcovité, hore zaoblené. Dozrievajú počas augusta a rozpadávajú sa na stromoch. Šupiny opadávajú a na stromoch zostávajú iba vretená. Trojhranné semená (8 – 11 mm dlhé, 3 – 5 mm široké) majú neopadavé krídlo.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa v európskych pahorkatinách a horských polohách s optimom v strednom Francúzsku a západnom Nemecku a ďalej v juhoeurópskych pohoriach (Balkán, Apeniny). Na východe zasahuje až do SZ časti Malej Ázie, na juhu do Grécka a Sicílie. Menšie izolované areály sa nachádzajú na Korzike, v Pyrenejách (Cevennes).
V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni (LVS) na bohatých stanovištiach živného radu.
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Hranica jej rozšírenia je limitovaná jej nárokmi na vlhkosť a citlivosť voči neskorým mrazom. Je aj veľmi citlivá na znečistené ovzdušie (predovšetkým oxidmi síry). V južnej časti areálu je vyslovene horským stromom (vystupuje takmer do 2 000 m n. m.), smerom na sever zostupuje aj do nižších polôh (300 m n. m.). Vyžaduje vlhkú hlbšiu pôdu, a ako klasický klimaxový druh znáša dobre zatienenie.
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Predovšetkým drevo, ktoré sa používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod. Jedľa biela je tiež užitočná na výrobu jedľového oleja (lat. abiatis albae aetheroleum), oleja z jedľových šišiek (lat. oleum templini) a na éterický olej z čerstvého ihličia. Jedľový éterický olej je rovnako účinný ako olej zo smreka a borovice, aj keď nie je totožného zloženia. Jeho schopnosť vyvolávať odkašliavanie, pôsobiť proti mikróbom a dráždiť pokožku, resp. vyvolávať miestne prekrvenie, sa využíva v inhaláciách pri ochoreniach dýchacích ciest, v balzamoch proti prechladnutiu, mastiach a kúpeľoch pri natiahnutých svaloch, reumatických ťažkostiach a poruchách prekrvenia. Okrem toho jedľový olej obsahuje aj mnohé prostriedky osobnej hygieny.[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 81.
- ↑ Abies. In: Encyklopédia medicíny
- ↑ Acta dendrobiologica (zborník prác "Aboréta Mlyňany" Ústavu dendrobiológie SAV.). [s.l.] : Veda, 1982. 566 s. Dostupné online. S. 44.
- ↑ a b Colný sadzobník Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 480/2000 Z. z. [1]
- ↑ a b Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 31.
- ↑ a b VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. [s.l.] : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 25.
- ↑ haštra. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 554.
- ↑ Programm des k.k. katholischen Gymnasiums in Neusohl. [s.l.] : Besztercebanya, Machold, 1853. 52 s. S. 19.
- ↑ Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 26. s, ISBN 978-80-7360-589-6
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa biela
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa biela
