Jegor Timurovič Gajdar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Jegor Timurovič Gajdar
Его́р Тиму́рович Гайда́р
Jegor Gajdar v roku 1990
Jegor Gajdar v roku 1990
Jegor Timurovič Gajdar, podpis (z wikidata)
Úradujúci premiér Ruskej federácie
V úrade
15. jún 1992 – 14. december 1992
PrezidentBoris Jeľcin
Predchodca Boris Jeľcin (úradujúci) Viktor Černomyrdin Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. marec 1956
Moskva, ZSSR ZSSR
Úmrtie16. december 2009 (53 rokov)
Moskva, Rusko Rusko
Politická stranaKSSZ (1980-1991)
DVR (1994-2001)
ZPS (2001-2008)
Národnosťruská
Rodina
Manželka
prvé manželstvo:
Irina Smirnovova
druhé manželstvo:
Marianna Strugacká
Detiprvé manželstvo:
syn Piotr a dcéra Marija
druhé manželstvo:
syn Pavel a po manželke nevlastný syn Ivan
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJegor Timurovič Gajdar
(multimediálne súbory)

Jegor Timurovič Gajdar (rus. Его́р Тиму́рович Гайда́р; * 19. marec 1956, Moskva, ZSSR, RSFSR – † 16. december 2009, Odincovský rajón, Moskovská oblasť) bol sovietsky a ruský ekonóm a politik, od 15. júna 1992 do 14. decembra 1992 úradujúci premiér Ruskej federácie.

Pôsobenie vo vládach RSFSR a Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie prvého pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6. november 1991 - 2. marec 1992: námestník predsedu vlády RSFSR (od 25. decembra 1991 premiéra Ruskej federácie) pre ekonomiku
  • 11. november 1991 - 19. február 1992: minister ekonomiky a financií RSFSR (od 25. decembra 1991 Ruskej federácie)
  • 19. február 1992 - 2. apríl 1992: minister financií Ruskej federácie
  • 2. marec 1992 - 15. december 1992: prvý námestník premiéra Ruskej federácie
  • 15. jún 1992 - 15. december 1992: úradujúci premiér (poverený vedením vlády) Ruskej federácie

Obdobie druhého pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 18. september 1993 - 20. január 1994: prvý námestník premiéra Ruskej federácie
  • 22. september 1993 - 20. január 1994: poverený vedením Ministerstva hospodárstva Ruskej federácie

Po odchode z vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Aj po odchode z vlády si Gajdar udržiaval dostatočný politický vplyv a bol dokonca neoficiálnym poradcom prezidenta Putina[1], aj keď na druhej strane dokázal byť jeho značným kritikom[2].

Osudový okamih v Dubline[upraviť | upraviť zdroj]

Osudový okamih v živote Gajdara nastal v piatok 24. novembra 2006 v írskom Dubline, kde sa zúčastnil ekonomického fóra, na ktorom mal prednášať. Po hotelových raňajkách sa začal cítiť veľmi zle. Írski lekári mu museli poskytnúť ošetrenie a jeho stav označili ako životu nebezpečný. Nevedeli presne definovať, o akú chorobu ide, za najpravdepodobnejšie označili podozrenie z otravy neznámou toxickou látkou. O dva dni neskôr po návrate domov bol na krátkom pozorovaní na moskovskej klinike. Z nemocnice ho lekári prepustili v nasledujúci deň pondelok 27. novembra s tým, že sa cíti celkom dobre, ale nechávajú ho pod lekárskym dohľadom.[3]

Smrť prišla skoro[upraviť | upraviť zdroj]

    Jegor Gajdar v roku 2008

Zdravotný stav Jegora Gajdara sa už nikdy výrazne nezlepšil a 16. decembra 2009 v skorých ranných hodinách vo svojom byte neďaleko Moskvy zomrel. Ako príčina smrti bola uvedená krvná zrazenina.

Známe osobnosti v rodine[upraviť | upraviť zdroj]

  • starý otec z otcovej strany spisovateľ Arkadij Gajdar (1904-1941; vlastným menom Arkadij Golikov); medzi jeho najznámejšie diela patria:
  • starý otec z matkinej strany spisovateľ Pavel Bažov (1879-1950)
  • svokor po druhej manželke Marianne spisovateľ Arkadij Strugacký (1925-1991)
  • otec Timur Gajdar (1926-1999), admirál, novinár a vojenský korešpondent, po ktorom starý otec Arkadij pomenoval hlavného hrdinu knihy Timur a jeho družina
  • dcéra z prvého manželstva Marija Gajdarová (* 1982), ekonómka a aktívna politická činiteľka v Kirovskej oblasti Ruskej federácie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Desať najdôležitejších ekonomických udalostí roka 2009 - Zomreli v roku 2009
  2. Po Litvinenkovi ochorel ďalší Putinov kritik Gajdar
  3. Gajdara pravdepodobne tiež otrávili

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]