Jelšava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Jelšava
mesto
Jelšava8.jpg
Kaštieľ Koháriovcov
Coat of arms of Jelšava.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Rieka Muráň
Nadmorská výška 259 m n. m.
Súradnice 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Rozloha 46,8 km² (4 680 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 289 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 70,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Milan Kolesár[3] (KDH, SaS, OĽaNO)
PSČ 049 16
ŠÚJ 525791
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Jelšava
Námestie republiky 499
049 16 Jelšava
E-mailová adresa info@jelsava.sk
Telefón +421 58 448 26 31
Fax +421 58 448 27 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Jelšava
Webová stránka: www.jelsava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jelšava (maď. Jolsva) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca. Jelšava sa rozprestiera na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.

História[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.[4]

V roku 1552 kráľ Ferdinand I. udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.[4] Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.[5] V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený magnezit.[5] V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky železničnej trate z Plešivca do Muráňa, ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.[6] V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po Viedenskej arbitráži od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k Maďarsku. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou rumunskou armádou 21. januára 1945.

V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.[7] Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode posádky OS SR v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.[7] Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho Rómov z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.[7] V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.[7]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Jelšava leží na železničnej trati 165 z Plešivca do Muráňa, ktorá funguje od roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. Gemerské spojky, keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.[6] Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie Cesta 532 z Tornale do Muráňa, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek Cesty 526 vedúci zo Starej Huty do Rožňavskej Bane.

Demografia[upraviť | upraviť kód]

2011[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 2011[8]

materinský jazyk počet hovoriacich
slovenský 2210
nezistený 515
rómsky 422
maďarský 63
iný 19
celkom 3229
Materinský jazyk obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1921[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1921[9]

národnosť počet hovoriacich
maďarská 501
česká a slovenská 1872
nemecká 125
iná 324
celkom 2822
Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1921.

1880[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1880[9]

materinský jazyk počet hovoriacich
maďarský 1127
nemecký 55
slovenský 1419
iný 35
nezistený 94
celkom 2730
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Kaštieľ Koháryovcov, vznikol ako monumentálna trojpodlažná barokovo-klasicistická stavba v rokoch 17961801 pre Andreja Koháryho. Údajne na jeho mieste pôvodne stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Koháry. Prízemie je dekorované pásovou rustikou. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Kaštieľ prechádza postupnou rekonštrukciou, a organizujú sa v ňom kultúrne podujatia. V budúcnosti sa v ňom plánuje možnosť ubytovania.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 17841785. Monumentálna empírová veža bola doplnená v roku 1834. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu rokokové zariadenie, oltár a kazateľnica od miestneho rezbára J. Reisigera z roku 1785.[10] Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými pilastrami a ukončená kopulovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1838-1840. Autorom stavby je rakúsky architekt Alois Pichl. Vznikol na mieste stredovekého kostola, ktorý vyhorel v roku 1829.[11] Hlavnej fasáde dominuje portikus s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c História [online]. jelsava.sk, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  5. a b Jelšava [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  6. a b ČELLÁR, Michal. Jelšava - Železničná stanica [online]. Trnava : VLAKY.NET, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  7. a b c d Andrej Sarvaš, Čierne diery. Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-26. Dostupné online [cit. 2020-05-05]. ISSN 1339-844X.
  8. Materinský jazyk - 2011 [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  9. a b Sčítanie obyvateľstva (1880-2011) v meste Jelšava [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  10. Jelšava- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Jelšava [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]