Jelšava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Jelšava
mesto
Jelšava3.jpg
Kaštieľ Koháriovcov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Rieka Muráň
Nadmorská výška 259 m n. m.
Súradnice 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Rozloha 46,8 km² (4 680 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 216 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 68,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Milan Kolesár[3] (#SIEŤ, SDKÚ-DS)
PSČ 049 16
ŠÚJ 525791
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Jelšava
Námestie republiky 499
049 16 Jelšava
E-mailová adresa info@jelsava.sk
Telefón +421 58 448 26 31
Fax +421 58 448 27 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Jelšava
Webová stránka: www.jelsava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Jelšava (maď. Jolsva) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca. Jelšava sa rozprestiera na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Mesto sa nachádza na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Jelšava je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 2011[4]

materinský jazyk počet hovoriacich
slovenský 2210
nezistený 515
rómsky 422
maďarský 63
iný 19
celkom 3229
Materinský jazyk obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1921[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1921[5]

národnosť počet hovoriacich
maďarská 501
česká a slovenská 1872
nemecká 125
iná 324
celkom 2822
Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1921.

1880[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1880[5]

materinský jazyk počet hovoriacich
maďarský 1127
nemecký 55
slovenský 1419
iný 35
nezistený 94
celkom 2730
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ Koháryovcov, vznikol ako monumentálna trojpodlažná barokovo-klasicistická stavba v rokoch 17961801 pre Andreja Koháryho. Údajne na jeho mieste stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavaná k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Koháry. Prízemie je dekorované pásovou rustikou. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. V súčasnosti je kaštieľ bez využitia a chátra.[6]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 17841785. Monumentálna empírová veža bola doplnená v roku 1834. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu rokokové zariadenie, oltár a kazateľnica od miestneho rezbára J. Reisigera z roku 1785.[7] Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými pilastrami a ukončená kopulovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1838-1840. Autorom stavby je rakúsky architekt Alois Pichl. Vznikol na mieste stredovekého kostola, ktorý vyhorel v roku 1829.[8] Hlavnej fasáde dominuje portikus s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Materinský jazyk - 2011 [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  5. a b Sčítanie obyvateľstva (1880-2011) v meste Jelšava [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  6. Jelšava [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Jelšava- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Jelšava [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]