Jelšava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Jelšava
mesto
Jelšava8.jpg
Kaštieľ Koháriovcov
Coat of arms of Jelšava.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodný tok Muráň
Nadmorská výška 259 m n. m.
Súradnice 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V / 48.625556; 20.239444
Rozloha 46,8 km² (4 680 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 289 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 70,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Milan Kolesár[3] (KDH, SaS, OĽaNO)
PSČ 049 16
ŠÚJ 525791
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Jelšava
Námestie republiky 499
049 16 Jelšava
E-mailová adresa info@jelsava.sk
Telefón +421 58 448 26 31
Fax +421 58 448 27 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Jelšava
Webová stránka: www.jelsava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jelšava (maď. Jolsva) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca. Rozprestiera sa na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.

História[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.[4]

V roku 1552 kráľ Ferdinand I. udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.[4] Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.[5] V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený magnezit.[5] V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky železničnej trate z Plešivca do Muráňa, ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.[6] V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po Viedenskej arbitráži od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k Maďarsku. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou rumunskou armádou 21. januára 1945.

V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.[7] Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode posádky OS SR v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.[7] Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho Rómov z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.[7] V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.[7]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie cesta 532 z Tornale do Muráňa, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek cesty 526 vedúci zo Starej Huty do Rožňavskej Bane.

Jelšava leží na železničnej trati 165 z Plešivca do Muráňa, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. Gemerské spojky, keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.[6]

Verejnú autobusovú dopravu zabezpečuje najmä spoločnosť SAD Lučenec, ktorá svojimi autobusmi spája mesto s okolitými obcami aj mestami Revúca a Rožňava. [8]

Demografia[upraviť | upraviť kód]

2011[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 2011[9]

materinský jazyk počet hovoriacich
slovenský 2210
nezistený 515
rómsky 422
maďarský 63
iný 19
celkom 3229
Materinský jazyk obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1921[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1921[10]

národnosť počet hovoriacich
maďarská 501
česká a slovenská 1872
nemecká 125
iná 324
celkom 2822
Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1921.

1880[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1880[10]

materinský jazyk počet hovoriacich
maďarský 1127
nemecký 55
slovenský 1419
iný 35
nezistený 94
celkom 2730
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Kaštieľ Koháryovcov, vznikol ako monumentálna trojpodlažná barokovo-klasicistická stavba v rokoch 17961801 pre Andreja Koháryho. Údajne na jeho mieste pôvodne stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Koháry. Prízemie je dekorované pásovou rustikou. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Kaštieľ prechádza postupnou rekonštrukciou, a organizujú sa v ňom kultúrne podujatia. V budúcnosti sa v ňom plánuje možnosť ubytovania.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 17841785. Monumentálna empírová veža bola doplnená v roku 1834. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu rokokové zariadenie, oltár a kazateľnica od miestneho rezbára J. Reisigera z roku 1785.[11] Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými pilastrami a ukončená kopulovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1838-1840. Autorom stavby je rakúsky architekt Alois Pichl. Vznikol na mieste stredovekého kostola, ktorý vyhorel v roku 1829.[12] Hlavnej fasáde dominuje portikus s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c História [online]. jelsava.sk, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  5. a b Jelšava [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  6. a b ČELLÁR, Michal. Jelšava - Železničná stanica [online]. Trnava : VLAKY.NET, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
  7. a b c d Andrej Sarvaš, Čierne diery. Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-26. Dostupné online [cit. 2020-05-05]. ISSN 1339-844X.
  8. R.O, CHAPS spol s. Cestovné poriadky CP.sk [online]. cp.hnonline.sk, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
  9. Materinský jazyk - 2011 [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  10. a b Sčítanie obyvateľstva (1880-2011) v meste Jelšava [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  11. Jelšava- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Jelšava [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]