Preskočiť na obsah

Jiří Cvetler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jiří Cvetler
český právnik, právny historik, romanista, papyrológ a pedagóg
Jiří Cvetler
Osobné informácie
Narodenie4. február 1902
 Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie16. september 1991 (89 rokov)
 Brno, Česko-Slovensko
Národnosťčeská
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Karlovej
Zamestnanieprávnik, vysokoškolský pedagóg, právny historik, romanista, papyrológ
Dielo
Žánreodborná a vedecká literatúra
Obdobie20. storočie
Témyrímske právo, papyrológia, byzantské právo
Významné práceDaneion a zápůjčka v právu ptolemajského Egypta; Právo římské; Světové dějiny státu a práva ve starověku
Ovplyvnený
 

Prof. JUDr. Jiří Cvetler (* 4. február 1902, Praha – † 16. september 1991, Brno) bol český právnik, právny historik, romanista, papyrológ, byzantológ a vysokoškolský pedagóg.[1][2][3]

Zaoberal sa rímskym a antickým právom, právom ptolemaiovského Egypta, dejinami štátu a práva, byzantským právom a dejinami balkánskych krajín. Po obnovení právnickej fakulty v Brne v roku 1969 sa podieľal na budovaní jej pracovísk pre rímske právo a všeobecné dejiny štátu a práva.[1][2][3]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Raný život a štúdiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Cvetler sa narodil v roku 1902 v Prahe. V rokoch 1912 až 1920 navštevoval gymnázium na pražských Kráľovských Vinohradoch. Následne študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa zúčastňoval na seminároch rímskeho práva vedených Leopoldom Heyrovským a Josefom Vančurom a na papyrologických cvičeniach Otakara Sommera. Doktorát práv získal 18. decembra 1924.[1][2][3]

Po skončení štúdia pôsobil v právnej praxi. Najskôr pracoval u odborníka na autorské právo Jana Löwenbacha a od decembra 1929 ako advokát. Počas druhej svetovej vojny bol zamestnaný v spoločnosti Vacuum Oil Company, kde bol v roku 1945 vymenovaný za syndika a člena riaditeľstva.[1][2][3]

Svoj pôvodný záujem o rímske právo postupne rozšíril o papyrológiu, dejiny antického práva a byzantológiu. V rokoch 1931 až 1932 študoval na filozofickej fakulte v Mníchove v Ústave pre papyrológiu a antické právne dejiny u Leopolda Wengera. V roku 1932 pokračoval na právnickej fakulte v Ríme u talianskeho romanistu Salvatora Riccobona.[1][2][3]

Pedagogicky začal pôsobiť v roku 1932 na Štátnej archívnej škole v Prahe. Súčasne vyučoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej. V roku 1935 sa habilitoval v odbore rímskeho práva prácou Daneion a zápůjčka v právu ptolemajského Egypta. Ako súkromný docent prednášal na fakulte do roku 1946, s prerušením počas zatvorenia českých vysokých škôl za nacistickej okupácie.[1][2][3]

Zúčastnil sa medzinárodných papyrologických kongresov v Mníchove v roku 1933 a vo Florencii v roku 1935. Podnikol tiež viacero študijných ciest, okrem iného do Francúzska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Holandska, Grécka, na Krétu, do Talianska a Švajčiarska.[1][2][3]

Pôsobenie v Brne

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 bol povolaný na právnickú fakultu v Brne, kde nastúpil na miesto romanistu Jana Vážneho, zavraždeného počas nacistickej okupácie. Stal sa vedúcim ústavu rímskeho práva. Výučbu rozšíril o exegetické cvičenia, rímsku ústavu, pramene rímskeho práva a predmet venovaný rímskemu právu v Anglicku. Tento predmet koncipoval ako historický úvod do anglosaského právneho prostredia.[1][4][2][3]

Po zrušení brnianskej právnickej fakulty v roku 1950 prešiel v roku 1952 do brnianskeho pracoviska Slovanského ústavu Československej akadémie vied. Venoval sa tam najmä dejinám Bulharska a Poľska, byzantológii a balkanistike. Osobitne skúmal pôsobenie českých právnikov pri budovaní bulharského štátu, jeho správy a súdnictva v 19. storočí. V roku 1963 odišiel do dôchodku, vo vedeckej práci však pokračoval. Spolu s Vladimírom Kubešom, Hynkom Bulínom a Jaroslavom Pošvářom patril medzi bývalých pedagógov, ktorí sa pričinili o obnovenie právnickej fakulty v Brne v roku 1969.[1][5][2][3]

V roku 1969 bol vymenovaný za profesora všeobecných dejín štátu a práva so zvláštnym zameraním na rímske právo. Zároveň sa stal vedúcim katedry štátu a práva. Podieľal sa na vytváraní pedagogických základov výučby rímskeho práva a všeobecných dejín štátu a práva na obnovenej fakulte. V roku 1971 opätovne odišiel do dôchodku, na katedre však naďalej pôsobil externe. Od roku 1973 pracoval v kabinete balkanistiky a hungaristiky na filozofickej fakulte brnianskej univerzity. V 70. a 80. rokoch sa podieľal na zostavovaní bibliografií československej balkanistiky a hungaristiky. Bol korešpondujúcim členom parížskeho Institut de droit romain a členom bruselskej medzinárodnej papyrologickej asociácie. Zomrel 16. septembra 1991 v Brne.[1][2][3]

Vedecké zameranie

[upraviť | upraviť zdroj]

Cvetlerova vedecká činnosť zahŕňala viacero tematických oblastí, vrátane rímskeho súkromného práva, gréckeho a rímskeho práva v ptolemaiovskom Egypte, právnej papyrológie, dejín byzantského práva a právnického vzdelávania, dejín Bulharska a východnej Rumélie či dejín československej balkanistiky a hungaristiky. K jeho významným byzantologickým prácam patrí štúdia o autorstve novely cisára Konštantína IX. Monomacha týkajúcej sa reformy právnického vzdelávania v Konštantínopole, ako aj práce o byzantských notároch a odbornej kvalifikácii právnikov v Byzancii.[1][2][3]

Bol autorom alebo spoluautorom učebných textov o rímskom práve, antických právnych systémoch, pred­rímskych spoločnostiach, Byzancii a feudálnom štáte a práve. Spolu s Jaromírom Kinclom pripravil učebnice rímskeho práva používané po obnovení právnického štúdia v Brne.[1][2][3]

Výber:[2]

  • Daneion a zápůjčka v právu ptolemajského Egypta (příspěvek k antické obligaci, hlavně na základě papyrů) (1934)
  • Rukojeť k přednáškám o soukromém právu římském (actio – právní jednání) (1946)
  • Světové dějiny státu a práva ve starověku (1963)
  • Češi a Poláci v minulosti (1964)
  • Právo římské (1969, 1970)
  • Francká říše (1971)
  • Stát a právo předřímských společností (Egypt, Klínopisná práva, Řecké státy) (1971)
  • Obecné dějiny státu a práva (stát a právo v otrokářském Římě) (1972)
  • Obecné dějiny státu a práva (dějiny státu a práva za feudalismu). Díl II. (1973)
  • Český a slovenský podíl na poznávání Evropy II. (1975)
  • Bibliografie československé balkanistiky za léta 1975 – 1977 (1979)
  • Bibliografie československé hungaristiky za léta 1975 – 1977 (1983)
  • Bibliografie československé balkanistiky za léta 1978 – 1982 (1984)
  • Bibliografie československé hungaristiky za léta 1978 – 1980 (1986)
  • Bibliografie československé balkanistiky za léta 1983 – 1986 (1988)
  • Bibliografie československé hungaristiky za léta 1981 – 1985 (1991)
  • Bibliografie československé balkanistiky za léta 1987 – 1990 (1992)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Jiří Cvetler (1902 - 1991) [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2026-08-05]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 Jiří Cvetler. In: Encyklopedie Brna [online]. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav archeologie a muzeologie a Muzeum města Brna, [cit. 2026-08-06]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 CVETLER Jiří 1902–1991. In: Biografický slovník českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2026-08-06]. Dostupné online.
  4. ↑ VLČEK, Eduard. Prof. JUDr. Jiří Cvetler – pokračovatel prof. Vážného. In: Římské právo a jeho odkaz v současném právu. Brno: Masarykova univerzita, 1992, s. 54 – 56. ISBN 80-210-0499-1.
  5. ↑ SCHELLE, Karel; VOJÁČEK, Ladislav. Právní dějiny a brněnská právnická fakulta (1919–2009). Ostrava: Key Publishing, 2010. ISBN 978-80-904522-1-3.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jiří_Cvetler&oldid=8273665“