Jie Ťien-jing

	Jie Ťien-jing
3. predseda Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov
	V úrade; 5. marec 1978 – 17. jún 1983
Podpredseda Komunistickej strany Číny
	V úrade; 30. august 1973 – 12. september 1982
Predseda	Mao Ce-tung; Chua Kuo-feng; Čao C’-jang
Minister obrany Čínskej ľudovej republiky
	V úrade; 17. január 1975 – 26. február 1978
Biografické údaje
Narodenie	28. apríl 1897; Mej-sien, Kuang-tung, Ríša Čching
Úmrtie	22. október 1986 (89 rokov); Peking, Čína
Politická strana	Komunistická strana Číny
Odkazy
	Jie Ťien-jing; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Jie Ťien-jing (čín. 叶剑英, pchin-jin: Yè Jiànyīng; * 28. apríl 1897, Mej-sien, Kuang-tung – † 22. október 1986, Peking) bol čínsky komunistický revolučný vodca a politik, jeden z desiatich zakladajúcich maršálov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Hoci bol v období Kultúrnej revolúcie kritizovaný, čoskoro sa vrátil do politiky a stal sa nástupcom Lin Piaa vo funkcii ministra obrany.^[1]^:142 Pomohol zvrhnúť takzvaný gang štyroch, čo následne viedlo k ukončeniu Kultúrnej revolúcie.

Jie Ťien-jing sa narodil do bohatej obchodníckej rodiny v okrese Mej-sien v provincii Kuang-tung. V roku 1919 po absolvovaní Jü-nanskej vojenskej akadémie vstúpil do Kuomintangu. Stal sa inštruktorom Vojenskej akadémie Whampoa a v roku 1927 vstúpil do Komunistickej strany. Po neúspešnom povstaní v Nan-čchangu (1927) utiekol spolu s dvoma ďalšími povstaleckými vodcami, Čou En-lajom a Jie Tchingom do Hongkongu, následne študoval v Moskve. Po návrate do Číny v roku 1932 slúžil ako náčelník štábu štvrtej frontovej armády Čang Kuo-tchaa. Počas Dlhého pochodu sa stretli so skupinou Mao Ce-tunga, kde Jie Ťien-jing vyjadril súhlas s Maom ohľadom ďalšieho presunu Červenej armády. Čang Kuo-tchao naopak trval na presune na juh, čo sa neskôr ukázalo ako katastrofa. Prežil Dlhý pochod a stal sa riaditeľom kancelárií, ktoré sa spojili s Kuomintangom po roku 1936, najprv v Si-ane, následne v Nankingu a nakoniec v Čunkingu. V tejto funkcii spolupracoval s Čou En-lajom.

Po založení Čínskej ľudovej republiky bol Jie poverený vedením Kuang-tungu. Všimol si, že ekonomické podmienky v provincii boli veľmi odlišné od zvyšku Číny, rozhodol sa chrániť roľníkov. Jeho politika však odporovala všeobecným smerniciam pozemkovej reformy vedenej stranou, ktorá zdôrazňovala triedny boj, bol preto nahradený Lin Piaom a jeho politická kariéra skončila, zachoval si však svoje vojenské pozície, v roku 1955 sa stal maršalom. Potom, čo bol Lin Piao v roku 1971 zvrhnutý, Jieov vplyv vzrástol a v roku 1975 bol vymenovaný za ministra obrany.^[2]

Od roku 1973 bol tiež podpredsedom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Viedol skupinu vedúcich osôb strany, ktorá zvrhla Gang štyroch a 6. októbra 1976 vydal rozkaz na ich zatkuntie.^[3] V roku 1977 mu bola na Jedenástom národnom zjazde Komunistickej strany Číny potvrdená funkcia podpredsedu Strany, avšak jeho fyzické zdravie už mu nedovolilo funkciu plne vykonávať a následne rezignoval. V roku 1978 bol menovaný za predsedu stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a obsadil miesto, ktoré nebolo obsadené od smrti Ču Teho v roku 1976.^[4] V roku 1983 z tejto funkcie odišiel a v roku 1985 sa z politbyra úplne stiahol. O rok neskôr zomrel vo veku 89 rokov.^[5]

Referencie

↑ BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
↑ JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2014. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.
↑ LI, Xiaobing. The Cold War in East Asia. Abingdon : Routledge, 2018. ISBN 978-1-138-65179-1. S. 155.
↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.
↑ HSU, Immanuel. China without Mao : the Search for a New Order. New York : Oxford University Press, 1990. ISBN 978-0-19-802265-7.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jie Ťien-jing

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jie Ťien-jing na českej Wikipédii.

[:1-1] BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.

[:2-2] JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2014. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.

[:5-3] LI, Xiaobing. The Cold War in East Asia. Abingdon : Routledge, 2018. ISBN 978-1-138-65179-1. S. 155.

[:4-4] FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.

[:3-5] HSU, Immanuel. China without Mao : the Search for a New Order. New York : Oxford University Press, 1990. ISBN 978-0-19-802265-7.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]