Joachim Kalinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Joachim Kalinka
slovenský básnik a prozaik
Narodenie1601
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie17. jún 1678
Zittau, Nemecko

Joachim Kalinka (* 1601, Ružomberok  –  † 17. jún 1678, Zittau, Nemecko) bol slovenský básnik a autor náboženskej literatúry.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ján Kalinka
  • matka: Fides rod. Mokošíniová
  • manželka: Anna, rod. Marklovská
  • syn: Zachariáš Kalinka (ev. farár), Daniel Kalinka (úradník)

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine evanjelického kazateľa a vzdelanie získal vo viacerých školách (Banská Bystrica, Bytča, Kremnica, Prešov, Bánovce nad Bebravou). Po skončení štúdia pracoval ako učiteľ (asi 1624), rektor (1625), 1627 diakon v Ružomberku, evanjelický farár v Hradnej, 1634 v Rajci, 1636 v Ilave, kde bol i dvorným kazateľom Ostrožičovcov, od 1646 superintendant. Obhajca ortodoxného luteranizmu, na základe súdnych procesov s protestantskou inteligenciou v Bratislave (1671-1672) musel odísť do vyhnanstva (odmietol vzdať sa úradu a konvertovať na katolícku vieru), z ktorého sa už nevrátil. Pôsobil ako farár v Neusalzi v Nemecku.

Veľmi nadaný básnik, autor hlboko precítenej duchovnej poézie, pozoruhodné boli i jeho kázne, z ktorých najmä pohrebná kázeň Verus mundus... to jest pravá ozdoba (1648) patrí medzi kázňové skvosty 17. storočia. Svoj údel vyhnanca a údel slovenských protestantov vykreslil v rkp. zachovanom denníku Diarium (1671-1672). Niekoľkými duchovnými piesňami prispel do Tranovského kancionála, príležitostné verše uverejnil v spise svojho otca, ktorý sám po jeho smrti vydal.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1637 – Lemma fenereum… dni Joanis Ostrozith de Ghyletincz
  • 1648 – Verus mundus Vere piae et mundae Matronae To jest: Pravá ozdoba pravé pobožné a čistotné madonny… Barbory Marko z Púchova, pohrebná reč, ktorá opisuje ideál vtedajšej manželky a apeluje na dodržiavanie tradičných kresťanských cností
  • 1671 / 1672 – Diarium, latinský denník, ktorý sa snaží zachytiť spoločenské a politické súvislosti náboženského prenasledovania v Uhorsku (rukopis)
  • Kdež mám hledat Ježíše, duchovná pieseň napísaná na motívy Šalamúnovej Piesne piesní, jedna z najkrajších mysticko-erotických barokových skladieb v slovenskej poézii (súčasť Tranovského Cithary sanctorum)
  • Katechizmus (rukopis)
  • Kymmetria (rukopis)
  • Agenda (rukopis)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rukopis Denníka v Lyceálnej knižnici SAV v Bratislave
  • korešpondencia v Mestskom archíve v Trenčíne
  • hrdina historického románu J. Tallu Ohnivý šarkan

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]