Jodid strieborný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jodid strieborný
Jodid strieborný
Jodid strieborný
Jodid strieborný
Jodid strieborný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec AgI
Vzhľad žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 234,8 u
Molárna hmotnosť 234,771 g/mol
Teplota topenia 554 °C
Teplota varu 1 506 °C
Hustota 5,674 g/cm3 (γ)
5,64 g/cm3 (β)
6,1 g/cm3 (α)
Rozpustnosť vo vode:
2,8•10-7 g/100 ml
v polárnych rozpúšťadlách:
roztok jodidu draselného
roztoky tiosíranov
roztoky kyainidov
roztoky amonných soli (málo)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 40,1 J/g
Entropia varu 478,3 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −61,9 kJ/mol (γ)
Štandardná entropia 155,5 J K-1mol−1 (γ)
Štandardná Gibbsová energia −66,4 kJ/mol (γ)
Merná tepelná kapacita 0,243 J K−1 g−1 (γ)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273, P391, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Nebezpečná pre životné prostredie
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R50/53
Vety S S22, S24/25
NFPA 704
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7783-96-2
Číslo UN 3077
EINECS číslo 232-038-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Model kryštálovej mriežky AgI

Jodid strieborný (AgI) je žltá kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a striebra. Používa sa pre svoju fotocitlivosť vo fotografii, ako antiseptikum v medicíne a pre umelé vyvolávanie dažďa a zakladanie oblakov. Jodid strieborný je prakticky nerozpustný vo vode a veľmi zle rozpustný aj v koncentrovanom roztoku amoniaku[1].

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného sa s teplotou mení. Sú známe nasledujúce fázy[2]:

  • Do teploty 420 K (147 °C) existuje jodid strieborný v β-fáze, čo je wurtzitová štruktúra. Je známy ako minerál jodargyrit.
  • Nad 420 K podlieha premene na α-fázu, čo je objemovo centrovaná kubická štruktúra a strieborné ióny sú náhodne rozptýlené medzi koordinačné čísla 2, 3 a 4.
  • Pri teplotách pod 420K existuje aj metastabilnej γ-fáze, majúcej sfaleritickú štruktúru. V prírode sa tejto podobe vyskytuje v podobe minerálu miersitu.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fotografii sa jodid strieborný začal prvýkrát využívať v technike daguerrotypia, patentované Louisom Daguerreom už v roku 1839. Fotografický obraz sa zaznamenával na dosku potiahnutú jodidom strieborným, pričom doba expozície trvala asi 15 až 20 minút.

Vyvolávanie dažďa[upraviť | upraviť zdroj]

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného je podobná štruktúre ľadu, čo umožňuje vyvolávať mrznutie (heterogénnej nukleacii) pri zakladaní oblakov s cieľom umelo vyvolať dážď (kryštáliky pôsobia ako kondenzačné jadrá). Pre tento účel sa spotrebuje približne 50 ton jodidu strieborného ročne, z toho pri každom takomto experimente 10 až 50 gramov[3]. Táto metóda sa najviac používa v Číne alebo na Blízkom východe, napr. V Spojených arabských emirátoch.[4]

Jodid strieborný ako iónový vodič[upraviť | upraviť zdroj]

Premena medzi formami alfa a beta predstavuje topenie striebornej (katiónovej) podmriežky. Entropia topenia pre α-jodid strieborný je približne polovičná oproti entropii chloridu sodného (typickej iónovej tuhej látke). To je možné racionalizovať zmienkou, že kryštálová mriežka jodidu strieborného je pri premene medzi formami α a β, zásadne čiastočne roztavená. Pridaním entropie premeny z α na β k entropii topenia sa získa hodnota, ktorá je oveľa bližšie entropii topenia chloridu sodného.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. REMY, Heinrich. Anorganická chémie II. Praha : SNTL - Státní nakladatelství technické literatury, 1972. Dostupné online. Kapitola Stříbro. Archivované 2015-04-02 z originálu. (po česky)
  2. BINNER, Jon G. P.; DIMITRAKIS, Georgios; PRICE, D. M., et al. Hysteresis in the β–α Phase Transition in Silver Iodide. Journal of Thermal Analysis and Calorimetry, 2006, roč. 84, s. 409–412. Dostupné online [PDF, cit. 2015-03-29]. DOI10.1007/s10973-005-7154-1. (po anglicky)
  3. Phyllis A. Lyday "Iodine and Iodine Compounds" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, Wiley-VCH, Weinheim, 2005.
  4. Arabští vyvolávači deště úspěšně používají jodid stříbrný. Hospodářské Noviny, 23. júla 2009. Dostupné online [cit. 2015-03-29]. (po česky)

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid stříbrný na českej Wikipédii.