Jodid strieborný
| Jodid strieborný | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | AgI | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | žltá kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 234,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 234,771 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 554 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 506 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 5,674 g/cm3 (γ) 5,64 g/cm3 (β) 6,1 g/cm3 (α) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 2,8•10-7 g/100 ml v polárnych rozpúšťadlách: roztok jodidu draselného roztoky tiosíranov roztoky kyainidov roztoky amonných soli (málo) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 40,1 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 478,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −61,9 kJ/mol (γ) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 155,5 J K-1mol−1 (γ) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −66,4 kJ/mol (γ) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,243 J K−1 g−1 (γ) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7783-96-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 232-038-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jodid strieborný (AgI) je žltá kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a striebra. Používa sa pre svoju fotocitlivosť vo fotografii, ako antiseptikum v medicíne a pre umelé vyvolávanie dažďa a zakladanie oblakov. Jodid strieborný je prakticky nerozpustný vo vode a veľmi zle rozpustný aj v koncentrovanom roztoku amoniaku[1].
Kryštálová štruktúra jodidu strieborného sa s teplotou mení. Sú známe nasledujúce fázy[2]:
- Do teploty 420 K (147 °C) existuje jodid strieborný v β-fáze, čo je wurtzitová štruktúra. Je známy ako minerál jodargyrit.
- Nad 420 K podlieha premene na α-fázu, čo je objemovo centrovaná kubická štruktúra a strieborné ióny sú náhodne rozptýlené medzi koordinačné čísla 2, 3 a 4.
- Pri teplotách pod 420K existuje aj metastabilnej γ-fáze, majúcej sfaleritickú štruktúru. V prírode sa tejto podobe vyskytuje v podobe minerálu miersitu.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Fotografia[upraviť | upraviť zdroj]
|
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite. |
Vo fotografii sa jodid strieborný začal prvýkrát využívať v technike daguerrotypia, patentované Louisom Daguerreom už v roku 1839. Fotografický obraz sa zaznamenával na dosku potiahnutú jodidom strieborným, pričom doba expozície trvala asi 15 až 20 minút.
Vyvolávanie dažďa[upraviť | upraviť zdroj]
Kryštálová štruktúra jodidu strieborného je podobná štruktúre ľadu, čo umožňuje vyvolávať mrznutie (heterogénnej nukleacii) pri zakladaní oblakov s cieľom umelo vyvolať dážď (kryštáliky pôsobia ako kondenzačné jadrá). Pre tento účel sa spotrebuje približne 50 ton jodidu strieborného ročne, z toho pri každom takomto experimente 10 až 50 gramov[3]. Táto metóda sa najviac používa v Číne alebo na Blízkom východe, napr. V Spojených arabských emirátoch.[4]
Jodid strieborný ako iónový vodič[upraviť | upraviť zdroj]
Premena medzi formami alfa a beta predstavuje topenie striebornej (katiónovej) podmriežky. Entropia topenia pre α-jodid strieborný je približne polovičná oproti entropii chloridu sodného (typickej iónovej tuhej látke). To je možné racionalizovať zmienkou, že kryštálová mriežka jodidu strieborného je pri premene medzi formami α a β, zásadne čiastočne roztavená. Pridaním entropie premeny z α na β k entropii topenia sa získa hodnota, ktorá je oveľa bližšie entropii topenia chloridu sodného.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ REMY, Heinrich. Anorganická chémie II. Praha : SNTL - Státní nakladatelství technické literatury, 1972. Dostupné online. Kapitola Stříbro. Archivované 2015-04-02 z originálu. (po česky)
- ↑ BINNER, Jon G. P.; DIMITRAKIS, Georgios; PRICE, D. M., et al. Hysteresis in the β–α Phase Transition in Silver Iodide. Journal of Thermal Analysis and Calorimetry, 2006, roč. 84, s. 409–412. Dostupné online [PDF, cit. 2015-03-29]. DOI: 10.1007/s10973-005-7154-1. (po anglicky)
- ↑ Phyllis A. Lyday "Iodine and Iodine Compounds" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, Wiley-VCH, Weinheim, 2005.
- ↑ Arabští vyvolávači deště úspěšně používají jodid stříbrný. Hospodářské Noviny, 23. júla 2009. Dostupné online [cit. 2015-03-29]. (po česky)
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jodid strieborný
Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid stříbrný na českej Wikipédii.