Jodid antimonitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jodid antimonitý
Jodid antimonitý
Jodid antimonitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec SbI3
Sb2I6 (dimer)
Vzhľad červená kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 502,47 u
Molárna hmotnosť 502,473 g/mol
Teplota topenia 171 °C
Teplota varu 401 °C
Hustota 4,92 g/cm³ (pevná látka)
Rozpustnosť v nepolárnych rozpúšťadlách:
Benzén
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia -100,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 81,6 J/mol·K (plyn)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H302, H332, H411
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R20/22, R50/53
Vety S S61
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7790-44-5
Číslo UN 3260
EINECS číslo 232-205-8
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Jodid antimonitý (SbI3) je anorganická zlúčenina jódu a antimónu. Táto rubínovočervená kryštalická látka je opísaná len ako dimérna forma tj. jediná izolovaná zlúčenina so všeobecným vzorcom SbxIy.

Antimón je v ňom obsiahnutý v oxidačnom stave III+.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Jodid antimonitý má štruktúru závisiacu na skupenstve; plynný jodid antimonitý vytvára pyramidálne molekuly, ako sa očakávalo v teórii VSEPR. V pevnom skupenstve je však antimón centrom obklopeným osemstenom tvoreným šiestimi jodidovými ligandmi, tri z nich sú bližšie a zvyšné tri vzdialenejšie.[1] U podobného jodidu bizmutitého je všetkých šesť väzieb Bi-I rovnako dlhých.[2]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Jodid antimonitý sa môže vyrobiť dvomi spôsobmi; zlučovaním elementárneho antimónu s jódom:

2 Sb + 3 I2 → Sb2I6

alebo reakciou oxidu antimonitého s kyselinou jodovodíkovou:

Sb2O3 + 6 HI → Sb2I6 + 3 H2O

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jodid antimonitý bol používaný ako dopant v príprave termoelektrických materiálov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hsueh, H.C., Chen, R.K., Vass, H., Clark, S.J., Ackland, G.J., Poon, W.C.K., Crain, J.(1998). "Compression mechanisms in quasimolecular XI3 (X = As, Sb, Bi) solids". Physical Review B 58 (22): 14812–14822. DOI:10.1103/PhysRevB.58.14812.
  2. Holleman, A. F.; Wiberg, E.: Inorganic Chemistry, Academic Press: San Diego, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
  3. D.-Y. Chung, T. Hogan, P. Brazis, M. Rocci-Lane, C. Kannewurf, M. Bastea, C. Uher, M. G. Kanatzidis (2000). "CsBi4Te6: A High-Performance Thermoelectric Material for Low-Temperature Applications". Science 287 (5455): 1024–7. DOI:10.1126/science.287.5455.1024. PMID 10669411.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid antimonitý na českej Wikipédii.