Jodid olovnatý
| Jodid olovnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | PbI2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Žltá práškovitá alebo zlatožltá kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 461,0 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 461,01 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 402 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 872 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 6,16 g/cm3 (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,044 g/100 ml (0 °C) 0,076 g/100 ml (25 °C) 0,197 g/100 ml (60 °C) 0,436 g/100 ml (100 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 74,9 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 217 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −175,6 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 174,9 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −173,7 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,168 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10101-63-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 2291 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-256-9 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jodid olovnatý (PbI2) je žltkastá anorganická zlúčenina jódu a olova, za normálnych podmienok jedovatá pevná látka. Pri zmene teploty sa však môže jej farba líšiť. V kryštalickej forme sa využíva ako detektor vysokoenergetických žiarení, ako sú röntgenové lúče a gama žiarenie. Jodid olovnatý sa pripravuje rušenou reakciou dusičnanu olovnatého a jodidu draselného, tzv. podvojnou zámenou.
- Pb(NO3)2 + 2 KI → PbI2↓ + 2 KNO3.
Jodid olovnatý je rozpustný v roztoku jodidu draselného a roztokoch zásad. Za normálnych podmienok je prakticky nerozpustný vo vode, ale s rastúcou teplotou jeho rozpustnosť rýchlo stúpa. Je tiež nerozpustný v etanole.
Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jodid olovnatý
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid olovnatý na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |