Johann Wolfgang von Goethe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Johann Wolfgang Goethe)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johann Wolfgang Goethe
nemecký básnik, humanista, vedec, politik a mysliteľ
nemecký básnik, humanista, vedec, politik a mysliteľ
Narodenie 28. august 1749
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Úmrtie 22. marec 1832 (82 rokov)
Weimar, Nemecko
Podpis Johann Wolfgang von Goethe, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Johann Wolfgang von Goethe
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Johann Wolfgang von Goethe

Johann Wolfgang Goethe (* 28. august 1749, Frankfurt nad Mohanom – † 22. marec 1832, Weimar) bol nemecký básnik, dramatik, humanista, vedec, politik a mysliteľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom, jeho otec Johann Caspar Goethe (1710 – 1782) bol zástupcom v cisárskej rade. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, Goethe nebol šľachtického pôvodu (jeho starý otec bol dokonca obyčajným krajčírom). Johannova matka, Katharina Elisabeth Goethe (1731 – 1808), rodená Textor, bola dcérou frankfurtského starostu. V sedemnástich rokoch sa vydala za dvojnásobne staršieho Johanna Caspara Goetheho. Johanna Wolfganga vyučovali súkromní učitelia, vďaka čomu bolo jeho vzdelanie nesystematické. V detstve a aj počas štúdia v Lipsku nemal priateľov, jeho dôverníčkou bola sestra Kornélia. V rokoch 1765 - 1768 študoval právo v Lipsku. Počas štúdia bol utiahnutý, viac ako právo ho zaujímalo kreslenie a písanie veršov. Po troch rokoch Lipsko opustil, zdá sa, že hlavne kvôli neznámej chorobe, ktorá ho v Lipsku začala trápiť. Po návrate domov sa počas liečenia venoval literárnej tvorbe. Na otcov nátlak pokračoval od roku 1770 v štúdiu práva v Štrasburgu. Štúdiu sa opäť veľmi nevenoval a poznatky získaval skôr v knižniciach a samoštúdiom. Zaujímal sa viac o anatómiu a chémiu. V Štrasburgu sa stretáva s Herderom, vtedy už váženým autorom, ktorý výrazne ovplyvnil Goetheho. Herder Goetheho priviedol k štúdiu Shakespeara a k ľudovej slovesnosti. V Štrasburgu napokon získal licenciát a mohol sa stať advokátom.

Po ukončení štúdia sa vrátil domov a neskôr pôsobil ako advokát na ríšskom súde v nemeckom meste Wetzlar. Po krátkom čase sa tejto práce nabažil a začal sa venovať výhradne literárnej tvorbe. Tu napísal svoje najznámejšie dielo Utrpenie mladého Wethera (1774), inšpirované nešťastnou láskou k Charlotte (Lotte) Buffovej. Po vydaní tohto diela sa vrátil opäť domov a od roku 1775 žil na pozvanie sasko-weimarského vojvodu v meste Weimar. Tu spočiatku žil spolu s vojvodom pôžitkárskym životom. Stal sa členom Tajnej rady a prvýkrát v živote sa venoval práci, za ktorú dostával plat. Snažil sa kultúrne zveľadiť malé vojvodstvo a realizovať viaceré reformy, ktoré sa nie vždy stretli s pochopením vojvodu Karola Augusta. 10. apríla 1782 bol povýšený do šľachtického stavu. Veľa tiež cestoval, zoznamoval sa s novými ľuďmi, venoval sa svojej literárnej tvorbe. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou hnutia „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor).

Začiatkom 80-tych rokoch sa nešťastne zamiloval do Charlotty von Steinovej. Goethe veľa cestoval, v rokoch 1786 - 1788 navštívil Apeninský polostrov (dlhšie pobudol najmä v Ríme a Neapole), zašiel až na ostrov Sicília. Počas tejto cesty sa bližšie zoznámil s antickým umením, ktoré pokladal za vrchol európskej kultúry.

V roku 1792 sa Goethe zúčastnil na strane reakčných mocností bitky pri Valmy, hoci Francúzsku revolúciu vítal a pochopil, že znamená predel v ľudských dejinách.

V roku 1799 sa do Weimaru presťahoval aj básnik a dramatik Friedrich Schiller, ktorý chcel byť v blízkosti Goetheho, s ktorým spolupracoval už niekoľko rokov. Goethe a Schiller boli už priateľmi, ale ich vzťah prešiel niekoľkými krízami. V roku 1798 publikovali niekoľko balád v ročenke Musen-Almanach für das Jahr 1798. Goethe napísal balady Nevesta z Korintu, Čarodejníkov učeň, Hľadač pokladov, Boh a bajadéra.

V roku 1806 sa Goethe oženil sa s Christianou Vulpiusovou, ktorá pri ňom stála až do svojej smrti. Mali spolu päť detí, ale prežil z nich len prvorodený syn August. V roku 1821 sa v Mariánskych Lázňach zoznámil so svojou poslednou láskou Ulrikou von Levetzow (4. 2. 1804 Löbnitz pri Lipska - 13. 11. 1899 Třebívlice na Litoměřicku), s ktorou sa chcel oženiť, v čom mu ale zabránila jeho rodina.

Po roku 1793 sa Goethe zdržiaval prevažne vo Weimare a v Jene, tieto mestá opúšťal len na krátku dobu, väčšinou kvôli ceste do českých kúpeľov (pobýval v Karlových Varoch a Mariánskych Lázňach). Poslednú väčšiu cestu podnikol do Švajčiarska v roku 1797.

V starobe trpel zdravotnými problémami, ale aké ochorenie ho presne trápilo, nevieme. Na konci života sa chcel opäť oženiť, proti čomu vystúpil jeho syn August s manželkou. Počas posledných desiatich rokov života sa zdržiaval len doma, nepodnikal dlhé cesty a snažil sa dopísať rozpracované diela, najmä Fausta. Už počas svojho života sa stal známym a uznávaným autorom. Goethe zomrel 22. marca 1832 vo svojom dome vo Weimare.

Goethe je autorom vlastnej autobiografie, ktorá vyšla pod názvom Poézia a skutočnosť (Dichtung und Wahrheit) v rokoch 1811 – 1833.

Ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Goethe sa venoval aj mineralógii, botanike a fyzike. Zaujímala ho najmä teória vzniku farieb, ktorej venoval svoje dielo Teória farieb (Zur Farbenlehre, 1810). Zaujímala ho tiež anatómia, v roku 1784 objavil medzičeľustnú kosť. Po Goethem je pomenovaný minerál goethit.

Goethe a filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Svoj názor na život a svet sčasti vyjadril vo svojom básnickom diele, najmä vo „Faustovi“ a ďalších básňach staršieho obdobia, sčasti vo svojich výrokoch („Maximen und Reflexionen“), prírodovedne-filozofických spisoch, rozhovoroch a listoch. Jeho filozofický vývin viedol od odmietnutia školskej filozofie v lipskom období, cez prebudenie vlastného filozofického myslenia v štrasburskom období, až k prírodnefilozofickým štúdiám prvého weimarského obdobia v konfrontácii s Platónom, novoplatonizmom, G. Brunom a predovšetkým so Spinozom. Po svojej ceste v Taliansku sa sústredil na učenie o farbách a komparatívnu morfológiu (porovnávacie tvaroslovie) a zásadnú diskusiu so Friedrichom Schillerom.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na pamiatku veľkého priateľstva Goetheho a Schillera stojí na námestí pred Nemeckým národným divadlom vo Weimare ich bronzová socha.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BOERNER, Peter: Goethe. Olomouc : Votobia, 1996. 165 s. ISBN 80-7198-085-4
  • FRIEDENTHAL, Richard: Goethe : jeho život a doba. Bratislava : Tatran, 1982. 576 s.
  • MICHEL, Christoph (ed.): Goethe : Sein Leben in Bildern und Texten. Frankfurt am Main - Leipzig : Insel Verlag, 1998. 413 s. ISBN 3-458-16932-6
  • ROTHE, Wolfgang: Der politische Goethe : Dichter und Staatsdiener im deutschen Spätabsolutismus. Göttingen : Vandenhoeck Sammlung, 1998. 239 s. ISBN 3-525-01220-9
  • SEELE, Astrid: Frauen um Goethe. Reinbek bei Hamburg : Rowohlt Verlag , 1997. 5. vydanie. 160 s. ISBN 3-499-50492-8
  • WILPERT, Gero von: Goethe-Lexikon. Stuttgart : Kröner Alfred Verlag, 1998. 1227 s. ISBN 3-520-40701-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.