Johannes Bugenhagen

Johannes Bugenhagen (* 24. jún 1485 Wolin - † 20. apríl 1558 Wittenberg) bol nemecký luteránsky duchovný a teológ, ktorý priniesol Lutherovu reformáciu do Pomoranska, Dánska a zvyšku Škandinávie. Preto býva nazývaný aj ako druhý apoštol Severu. Bol pôvodne rímskokatolíckym kňazom, ktorý sa pridal na stranu reformácie a oženil sa. Bol superintendetom Saska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval slobodné umenia na univerzite v Greifswalde (1502), neskôr sa stal rektorom miestnej školy v Treptow (dnes Trzebiatów) (1504). Bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza (1509), ale patril skôr k humanistickým kruhom. Ovplyvnilo ho najmä učenie Erazma Rotterdamského. Roku 1518 napísal na želanie pomoranského kniežaťa Bohuslava X. Dejiny Pomoranska.

Okolo roku 1520 sa nadchol pre Lutherovo dielo a v roku 1521 sa presťahoval do Wittenbergu, sídla rodiaceho sa luteránstva. Tu bol zvolený za farára, bol aj Lutherovým duchovným vodcom - sobášil ho, pochovával a bol jeho spovedníkom. Vo Wittenbergu sa tiež stal členom Lutherovej skupiny, ktorá prekladala Bibliu z gréčtiny a hebrejčiny do nemčiny. Spolu s Johannesom Aepinusom a Gašparom Crucigerem bol medzi prvými tromi luteránskymi doktormi teológie, titul získal na univerzite vo Wittenbergu.

Korunoval dánskeho kráľa Kristiána III.

Po Lutherovej smrti v roku 1546 sa Bugenhagen staral o jeho vdovu a deti.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Bugenhagen na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).